Podľa informácií HN by výber mohol byť až 40 miliónov eur ročne. Ministerstvo financií pracuje s niekoľkými alternatívami a takisto nie je ani celkom jasné, či by firmy mali platiť iba daň, alebo aj odvod. „Je to v štádiu analýzy a posudzovania viacerých možností,“ odkázal riaditeľ tlačového odboru rezortu Radko Kuruc. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) už v minulosti vyhlásil, že ak má mať nová daň zmysel, mali by ju firmy platiť od januára.
Hrozia súdmi
Plán ministerstva odmietajú samotní podnikatelia v sektore. Tvrdia pritom, že štát z dane vyťaží len krátkodobo, pretože je protiprávna. Firmy si ju chcú vypýtať naspäť cez súd. „Ide o spätný zásah do investičných projektov. Štát zaplatí navyše aj súdne trovy,“ vyhlásil zastupujúci riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu Pavel Šimon.
Podobnú daň vo výške 26 percent zaviedli v roku 2011 aj v Česku, kde podnikatelia zatiaľ neuspeli v sporoch so štátom. Ústavný súd rozhodol, že daň je v poriadku. Tamojší štátny regulačný úrad však čelí podozreniam, že zmanipuloval údaje, na základe ktorých súd rozhodol. A firmy sa súdia ďalej.
Špekulanti už utiekli
U nás sa slnečný biznis rozbehol hlavne v rokoch 2010 a 2011, keď pribudlo najviac elektrární. Následne zdražela aj elektrina. Podpora zelenej energie sa totiž započítava do konečných faktúr pre spotrebiteľov a náklady na jej výrobu sú podstatne vyššie ako pri energii z jadra či fosílnych palív.
Štát preto zákonmi stopol rozmach zelenej energie a teraz navyše hrozí aj dodatočným zdanením. Dnes už však v mnohých prípadoch vlastnia elektrárne noví investori. Kúpili ich od pôvodných majiteľov, ktorí stihli využiť štedré podmienky štátu. „Špekulatívnych investorov možno už daň ani nezasiahne,“ poznamenal analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan.