Firmy začali príjmať viac ľudí. Tí tak miesto dávok začali poberať plat a tí zvyšní, už existujúci, začali zarábať viac. A všetci spolu – aj vďaka tomu – viac míňali. V závere roka tak dostali jeden prívlastok – kľúčoví ťahúni našej ekonomiky. Bola to totiž práve spotreba domácností, ktorá sa po dlhom čase výrazne podpísala na raste slovenskej ekonomiky. Faktom je, že nielenže sa jej vlani darilo nad odhady odborníkov, jej rast bol dokonca najrýchlejší za posledný tri roky. Náš hrubý domáci produkt totiž vzrástol o 2,4 percenta. Pre porovnanie, v roku 2013 to bolo o jeden percentuálny bod menej.
„Spotrebiteľská dôvera sa pohybuje okolo úrovní z jesene 2008,“ vysvetlil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. To, že ľudia si mohli viac dovoliť a viac míňali, sa podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej dá pripísať aj nulovému rastu cien.
Vznikli desaťtisíce miest
Naše firmy vlani vytvorili podľa odhadov približne 20-tisíc pracovných miest. Napríklad Košice si na biznis vybrala nemecká letecká spoločnosť Air Berlin. Neprišla k nám však len tak s hocijakou výrobou. V Košiciach vzniká centrum pre dizajn interiérov lietadiel. Neskôr si tu chcú Nemci vybudovať základňu, kde budú opravovať svoju flotilu a upravovať interiéry svojich lietadiel. Naberať ľudí a rozširovať výrobu sa však rozhodli aj ďalšie spoločnosti ako dodávateľ pre automobilky, austrálska spoločnosť Howe, ale aj IT spoločnosti IBM či T-Systems. „Ustúpili neistoty späté s dlhovou krízou. Prišlo tak k realizácii viacerých predtým odkladaných projektov modernizácie či rozširovania kapacít,“ objasnil Pánis.
Samotný export našu ekonomiku nepotiahol tak ako po minulé roky. Aj napriek tomu sa však našim automobilkám darilo. Tie podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR Jaroslava Holečka vyrobili 970-tisíc vozidiel. A hoci nedosiahli rekord z roku 2013, stále ide o druhý najlepší výsledok v histórií krajiny.
Motor Európy opäť potiahne
Vyviezť viac na Západ by mohli naše firmy však v tomto roku. Ekonomika Nemecka, nášho hlavného obchodného partnera, totiž v poslednom štvrťroku prekonala očakávania.
Medzikvartálne vzrástla až o 0,7 percenta. Podpísala sa pod to, podobne ako u nás, spotreba domácností. Miera nezamestnanosti sa pohybuje na historických minimách, okolo piatich percent. Pocítiť na zákazkách by to naše firmy mohli už na jar.
Podľa odborníkov však netreba byť príliš optimistický. Je nutné čakať, ako sa vyvinie situácia na Ukrajine. „Zatiaľ bude dôležité počkať, ako sa bude vyvíjať situácia v prvom štvrťroku a najmä na to, či sa podarí definitívne odstrániť riziká, ktoré predstavuje vlaňajšia eskalácia geopolitického napätia,“ upozorňuje analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Deflácia udrela plnou silou
Nové historické minimum. To dosiahol pokles cien na Slovensku, takzvaná deflácia. V januári totiž oproti vlaňajšku dosiahol mínus 0,4 percenta. Čo je doteraz najväčší pokles, aký Slovensko zažilo. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR.
„Deflácia sa prehĺbila aj vďaka poklesu cien ropy a následne energií a palív,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Kým pre ľudí môže ísť o pozitívnu správu, pretože nakupujú lacnejšie, vláda z toho vývoja taká nadšená nie je. Naopak. Deflácia spôsobuje podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) vážne hospodárske straty. „Dajú sa vyčísliť na 200 miliónov eur,“ povedal Fico.
Nízky rast cien by mal pritom podľa Muchovej pokračovať počas celého roka. Obavy z deflácie však zatiaľ podľa odborníkov mať nemusíme. Ako totiž vysvetľuje analytik Sberbank Vladimír Vaňo, o škodlivom fenoméne hovoríme až vtedy, keď sa pozorovaný negatívny vývoj indexu spotrebiteľských cien začne negatívne premietať aj do správania spotrebiteľov a firiem. To znamená, keď prestanú nakupovať, pretože očakávajú, že ceny pôjdu ešte dole.
Štát získa sto miliónov eur navyše
Približne 120 miliónov navyše získa štát tento rok. A to vďaka vyššiemu výberu daní, najmä dane z pridanej hodnoty. Ráta s tým ministerstvo financií vo svojej najnovšej daňovej prognóze. Na DPH by v tomto roku mala vláda získať oproti odhadom z roku 2012 o približne 70 miliónov eur viac. Podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií sa pod to podpísal najmä fakt, že sa štátu darí lepšie vyberať túto daň. Vo štvrtom kvartáli 2014 dosiahla úroveň roka 2008.
Peniaze, ktoré sa takto podarí získať, však vláda neplánuje minúť na zníženie deficitu. „Použijeme ich na opatrenia z pripravovaného druhého sociálneho balíčka,“ povedal premiér Robert Fico (Smer-SD). Konkretizovať podrobnosti však nechcel. Vláda ich podľa neho predstaví v najbližšom období, teda zhruba rok pred plánovanými parlamentnými voľbami.
Okrem DPH sa vláde podarí získať viac aj od firiem. Oproti pôvodným plánom by mali v tomto roku odviesť približne o 40 miliónov eur viac.
Desaťtisíce ľudí odíde z II. piliera
Z druhého piliera odíde približne 85-tisíc ľudí. Odhaduje to Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. V súčasnosti si v tomto systéme sporí takmer jeden a pol milióna Slovákov. Štátni analytici predpokladajú, že z neho vystúpia hlavne staršie osoby s nižšími príjmami alebo bez príjmu. Druhý pilier sa otvorí už štvrtýkrát, a to konkrétne od polovice marca do polovice júna.