Niektoré banky sa v poslednom čase viac venujú rozvoju online bankingu. Iné zase stavajú na pobočky. Daniel Kollár, generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva ČSOB, verí, že bude fungovať hybridný model predaja produktov. Pobočková sieť prežije, ale na denné používanie bude slúžiť mobil.
Kam mieri vaša reklama s podnikateľom, ktorý používa inovácie a aplikácie?
Reklamnú stratégiu, ktorá mieri na aktívnych a cieľavedomých ľudí, máme už dlho. Cielime na ľudí, ktorí majú radi svoje peniaze pod kontrolou 24 hodín a sedem dni v týždni. Náš cieľový klient chce mať vedľa seba finančného partnera, ktorý sa mu o komfort postará a v zložitejších veciach poradí. Posolstvo je také, že chceme robiť inovácie, ale tie musia byť praktické a využiteľné v praxi. Napríklad sme zaviedli skenovanie QR kódu či IBAN kódu cez telefón. IBAN skener je pekným príkladom praktickej inovácie. Človek nemusí pri platení namáhavo odpisovať 24 znakov čísla účtu s rizikom zmýlenia sa, ale prostredníctvom skenera v našej mobilnej aplikácii ho jednoducho zoskenuje.
Ako jedna z mála bánk na trhu máte aj poisťovňu a stavebnú sporiteľňu. Fungujú u vás synergické efekty?
Jednoznačne. Náš bankopoisťovací koncept funguje tak, aby človek, ktorý príde do banky, dostal všetko. Ak si u nás zoberiete hypotéku, dostanete aj poistenie nehnuteľnosti a zariadenia, prípadne životné poistenie. Nazývame to aj integrovanou ponukou. Zapadá do toho tiež lízing a stavebné sporenie, ktoré dopĺňa ponuku služieb.
Kde vidíte budúcnosť mobil bankingu a internet bankingu? Prevalcuje mobil internet, alebo budú oba systémy pri sebe koexistovať?
Štatistiky hovoria o tom, že transakcie cez mobil rastú rýchlejším tempom ako tie cez internet banking. Tento trend bude pokračovať najmä v platobnom styku. Tam bude mobil dominovať.
Čo ostane na internet bankingu?
Ak pôjdete na náš web, uvidíte, že tam vzniká takpovediac online obchod. Snažíme sa online ponúkať to, čo máme aj v pobočkách. Jednoduchšie produkty ako spotrebný úver či cestovné poistenie sa tam dajú kúpiť a to pôjde do mobilu. Niektoré banky vám schvália úver do niekoľkých minút, otázne je, či sa budú takto predávať aj hypotéky. V internet bankingu zase zostanú zložitejšie produkty, kde už potrebujete naskenovať vaše doklady či zadávať údaje doma v pokoji. Ide tu o kontextuálne správanie. V supermarkete si pozriete zostatok na účte, prípadne vybavíte nejaké platby, ale hypotéku či investície budete riešiť z pohodlia domova alebo v pobočke s asistenciou odborného poradenstva.
A čo pobočky, prežijú?
Stále verím, že bude fungovať hybridný model a že vedľa seba budú fungovať viaceré predajné kanály. Pobočková sieť prežije, lebo má svoje opodstatnenie. Na denné používanie bude slúžiť mobil, niečo bude dopĺňať internet banking a niektoré služby zostanú v pobočkách.
Tie zrejme nebudú vyzerať ako dnes
Pobočky budú o päť až desať rokov vyzerať inak ako dnes. Nezmenia sa iba farby či nábytok, ale aj ich funkčnosť. Dnes vidíte v pobočkách stále veľa hotovosti. V budúcnosti ubudne, ale úplne nezmizne. Pobočky sú však jedinečné tým, že ponúkajú odborné poradenstvo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou a bude v nich stále. Ak sa totiž rozhodujete o svojich úsporách, potrebujete oproti sebe bankára, ktorý vám poradí a máte v neho dôveru.
Poradenstvo cez chat alebo cez telefón teda nemôže nahradiť živého človeka?
Sú ľudia, ktorí uveria poradcovi aj pri telefonickom kontakte, väčšina však stále preferuje osobný kontakt. Zmenu myslenia sledujem na vlastných deťoch. Ak od syna chcem číslo občianskeho preukazu, neprepíše a nepošle mi ho esemeskou, ale odfotí ho a pošle cez sociálne siete. Dnes preto nevieme jednoznačne povedať, ako sa bude správať k banke dnešná mladá dorastajúca generácia. Preto predikcia, či budú pobočky aj o 20 rokov, je predčasná.
Online bankám sa na Slovensku veľmi nedarí. Je to aj preto, že majú málo pobočiek?
Začali v čase, keď išli úroky dole a lákali klientov na vklady. To bolo nešťastné. Online predaj na úveroch zatiaľ nefunguje. Na čisto internetové banky v tomto regióne neverím. Aj my sme mali internú debatu, či neskúsime aj tento koncept, ale neprešlo to.
Cez mobil propagujete tiež predčasné splátky hypoték. Ako to využívajú klienti?
Áno, keď sme možnosť bezplatnej mimoriadnej splátky prostredníctvom mobilnej aplikácie zavádzali pred rokmi ako prvá banka na trhu, nevedeli sme, že to bude také populárne. Ročne máme desiatky tisíc mimoriadnych splátok, ktoré sa dajú realizovať bezplatne každý mesiac. Ľudia majú radi svoje splátky pod kontrolou a radi znižujú svoje dlhy, aj keď po troške. A práve naša mobilná aplikácia im to dokonale umožňuje.
Okrem online bánk sa objavujú na trhu aj konkurenti vo firmách, ktoré ponúkajú pôžičky od investorov priamo žiadateľovi, takzvaný peer to peer lending. Neobávate sa ich?
Určite by som ich nepodceňoval. Na druhej strane regulácia je v bankovom sektore dôležitá a tento systém požičiavania je dosť rizikový. Skôr či neskôr budú musieť čeliť regulátorom. Vidím tu však pre klientov viac rizík ako benefitov.
Akú má vaša banka autonómiu v rozhodovaní o stratégii vo vzťahu s belgickou centrálou?
Pohybuje sa to v určitých cykloch. V minulosti bola tendencia viac centralizovať, momentálne máme dosť voľné ruky. Lokálne rozhodovanie je teraz základom stratégie KBC. Každý manažér je rád, že je zodpovedný za svoje rozhodnutia. Je tam motivácia robiť veci po svojom a byť za to zodpovedný.
Kedy očakávate, že sa skončí éra nízkych úrokov?
Už štyri roky dostávam túto otázku a stále klesáme, no myslím si, že sme už na dne. Vývoj ekonomiky naznačuje, že by už mohli úroky rásť. Na druhej strane je tu neistota v Číne, aféra Volkswagenu. Myslí si, že na konci budúceho roka už budeme vidieť otočenie a rast úrokov.
Niektorí analytici tvrdia, že lacné peniaze deformujú trh a vplývajú na vznik bublín napríklad v realitách. Sme dnes opäť v podobnej situácii ako pred rokom 2008?
Ešte nie, ale môžeme byť, ak by táto situácia trvala ešte niekoľko rokov. Na Slovensku zatiaľ rast cien nehnuteľností nie je výrazný. Navyše aj regulátori ceny sledujú a NBS už zaviedla isté opatrenia, aby sa trh neprehrieval.
Regulácie spôsobujú aj byrokraciu pre banky i klienta. Kam až to môže zájsť?
Nárast byrokracie kvôli regulácii je negatívny. Uvediem jednoduchý príklad. Zmluvy v našej poisťovni budú mať kvôli zmene v legislatíve viac strán, no ľudia to nebudú čítať. Regulácia na Slovensku je pápežskejšia ako pápež. Nemali by sme byť príliš iniciatívni a niekedy by sme mali vedieť aj odporovať európskym smerniciam, ak by zmeny nemali byť racionálne, v prospech klienta a sú, práve naopak, na jeho príťaž. Niekedy je až príliš veľká snaha vyjsť klientovi v ústrety, no nakoniec to môže byť na jeho škodu, ako napríklad pri spomínaných mnohostranových zmluvách. Ako ďalší príklad môžem uviesť ešte jednu smernicu, ktorá dokonca žiada, aby sme klientovi dali úver v hocijakej mene sveta. Sú to pre banku obrovské náklady a vieme porovnať z iných krajín, že úvery v cudzích menách sa neosvedčili. Regulácie by preto mali byť racionálne a prekonzultované s odborníkmi.
Nevyženie prílišná regulácia zákazníka k netradičným úverovateľom?
Je to možné, ale systém by mal byť nastavený tak, aby si rizikový klient nemohol nikde požičať, čo je pre neho dobre. Oceňujem, že sú už aj nebankovky regulované a potrebujú licenciu.
Kto je Daniel Kollár
Daniel Kollár je generálnym riaditeľom a predsedom Predstavenstva ČSOB od jej právneho osamostatnenia v roku 2008. Vrchným riaditeľom dovtedajšej ČSOB Slovensko bol už od roku 2004, rovnako riadi celú ČSOB Finančnú skupinu. Od decembra 2012 je aj viceprezidentom Slovenskej bankovej asociácie. Daniel Kollár v roku 1997 zakladal na Slovensku ČSOB Leasing a od začiatku až do roku 2004 stál na jeho čele. Absolvoval Slovenskú technickú univerzitu a Ekonomickú univerzitu v Bratislave.