Čierne zlato na svetových trhoch neustále prekvapuje. Kým arabskí šejkovia i ruskí magnáti plačú, slovenskí motoristi sa môžu tešiť na lacnejší benzín. Pri tankovaní by sme podľa analytikov mohli na každom litri získať desať centov.
Priestor pre ďalší pokles
Cena benzínu sa aktuálne pohybuje okolo 1,366 eura za liter. „Do konca augusta by ceny mohli klesnúť o dva až tri centy. V septembri už o päť centov,“ predpovedá analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak s tým, že neskôr na jeseň sa môžeme tešiť už na desaťcentové zlacnenie. Podľa analytika Kamila Borosa z X-Trade Brokers by sa ceny paliva mohli zastaviť niekde na úrovni 1,25 až 1,27 eura za liter. „Ak však bude OPEC stále zvyšovať ťažbu aj pri takýchto nízkych cenách, je tu priestor pre ešte väčší pád,“ vysvetľuje Boros. Analytik Tatra banky Boris Fojtík prichádza s ešte optimistickejšou prognózou, predpokladá, že benzín môže stáť 1,2 eura za liter.
s
Oslavuje doprava aj chemičky
Z lacnej komodity sa tešia nielen motoristi, ale aj doprava a mnohé odvetvia priemyslu. Zvyšujú sa im totiž zisky. „V podstate pre každého mimo energetiky sú nižšie ceny ropy dobrou správou,“ hovorí Boros. Vyššie zisky majú podľa Tomčiaka firmy v doprave, logistike či automobilovom a chemickom priemysle. Lacné čierne zlato cíti aj Slovenská pošta. „Nižšia cena ropy znamená nižšiu cenu nafty, a teda nižšie náklady na prepravu zásielok,“ objasňuje Andrea Pivarčiová z odboru komunikácie pošty. Ropa okresala zákaznícke ceny aj prepravnej spoločnosti DHL. „Náš palivový poplatok sa znížil o 27 percent,“ povedala hovorkyňa DHL Slovakia Martina Klimová.
Zaujímavé je, že sa darí aj rafinériám, ktoré pri nízkej cene ropy dokázali zvýšiť svoju ziskovú maržu. Slovnaftu sa darilo najmä v petrochémii, teda vo výrobe plastov. Spoločnosť za posledný polrok dosiahla čistý zisk 123 miliónov eur v porovnaní so stratou 18 miliónov z rovnakého obdobia vlaňajška. „Návrat k zisku spôsobil aj pokles cien energií a surovín,“ povedal pre HN hovorca spoločnosti Anton Molnár. Tieto pozitívne vplyvy majú iba krajiny, ktoré dovážajú ropu. Producenti zažívajú pravý opak. „Ropné podniky sa snažia hľadať úsporu nákladov všade, kde to je možné,“ objasňuje analytik Lukáš Loci z Capital Markets. Firmy ako Exxon, BP alebo Shell rušia projekty a klesá im cena akcií.
Obrat späť na dno
V januári svet očakával, že sa konečne cena ropy odrazila odo dna. Vrchol však dosiahla už v júni a odvtedy sa opäť obrátila smerom nadol. Na európskej burze Brent kulminuje na 49 dolároch za barel a môže opäť atakovať ročné minimá. A hovorí sa už aj o „podlezení“ pomyslenej štyridsiatky. Príčinou je hlavne nadmerná ťažba vo svete, ktorej nezodpovedá žiadny dopyt.
OPEC ide do rizika
Za pádom sú viaceré dôvody. Štafetu vo zvyšovaní ťažby po Spojených štátoch prebrali v posledných mesiacoch krajiny OPEC-u, ktoré ju vytlačili najvyššie od roku 2008.„V júli vyrobili približne 32 miliónov barelov, pričom kvóta je 30 miliónov,“ povedal Tomčiak. Podľa analytika spoločnosti Cyrrus Tomáša Menčíka OPEC aj cez klesajúce ceny odmieta obmedzovať produkciu. Agentúra Reuteurs odhaduje, že by ju mohol ešte zvýšiť na 33 miliónov barelov. Obáva sa totiž o svoju dominanciu na trhu. „OPEC nemôže zastaviť pokles cien sám a potrebuje pomoc ostatných producentov,“ povedal pre Bloomberg alžírsky minister energetiky Jusuf al-Jusufi. Spomaľujúce čínske hospodárstvo tiež rope nepomáha, druhá najväčšia ekonomika sveta totiž znižuje dopyt po čiernom zlate. V neposlednom rade sa čaká na Irán, ktorý po opadnutí sankcií začne pumpovať na trh 0,6 milióna barelov denne a vytlačí tak Rusko z druhého miesta.