Štát sľúbil dotáciu firme, ktorá mu nezaplatila miliónovú pokutu. Spoločnosť Kláštorná pokutovala v minulom roku Finančná správa pre úniky na daniach. Napriek tomu s ňou ministerstvo hospodárstva podpísalo v januári zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku. Suma pokuty i maximálneho príspevku je pritom rovnaká – 1,2 milióna eur.
Problémy s pokutou potvrdil spolumajiteľ skupiny Skyside, ktorá Kláštornú vlastní, Maroš Škorec. Firma sa podľa neho v roku 2010 venovala aj obchodu s drevom a parketami. „V roku 2012 bol tento obchodný tok zahrnutý do podozrenia z karuselových podvodov, za čo dostala pokutu vo výške 1,2 milióna eur,“ povedal pre HN.
Napriek tomu však začiatkom roka 2013 požiadala Kláštorná o nenávratný finančný príspevok. Jej žiadosť, vrátane záväzkov firmy, overovala Slovenská energetická a inovačná agentúra (SIEA). Problém však nenašla, a to napriek tomu, že už koncom augusta 2013 firmu označila ako rizikového platcu DPH aj Finančná správa, no agentúre vydala potvrdenie, v ktorom sa o probléme nehovorí. „Potvrdenie príslušnej Správy finančnej kontroly vo Zvolene o tom, že spoločnosť Kláštorná nemá voči Správe finančnej kontroly žiadne záväzky a že sa voči nej nevedie správne konanie, bolo SIEA doručené v septembri 2013,“ povedal Tibor Bohó, riaditeľ Sekcie štrukturálnych fondov EÚ agentúry SIEA. Stimul však firma istý nemá, agentúra ju po týchto informáciách preveruje.
Prečo Finančná správa o súdnych konaniach a pokutovaní firmy agentúru neinformovala, nie je jasné. Daniari sa totiž k prípadu nevyjadrujú. „Všetky skutočnosti, na ktoré sa pýtate, podliehajú daňovému tajomstvu. Finančná správa nie je oprávnená zverejňovať tieto informácie,“ odkázala hovorkyňa Patrícia Macíková.
Na internetovej stránke daniarov sa pri zozname rizikových platcov, kde je aj Kláštorná, píše, že ide o „zoznam platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH“. Tým mohol byť práve karuselový podvod.
Agentúra SIEA napriek tomu o probléme nevedela. Stanovisko síce dostala až v septembri, ale platné bolo údajne k niektorému dňu v auguste. S oznámením sa tak mohli minúť o niekoľko dní.
Využili situáciu
Ako k tejto situácii došlo, nevedia vysvetliť ani odborníci. Agentúra totiž podľa nich overuje firmy aj priebežne počas celého obdobia podpory. „Je možné, že na podanie žiadosti sa im podarilo využiť situáciu, keď krátkodobo nemali záväzky voči štátu. To by znamenalo, že štátne orgány zaviedli,“ hovorí Peter Vilin, konateľ Essential Consulting Group, ktorá sa zaoberá konzultáciami pri žiadostiach o eurofondy.
Podľa zákona totiž nemôže dotácie dostať firma, ktorá má podlžnosti voči štátu alebo poisťovniam. „Ak ide o dve-tri eurá, pochopiteľne sa to dá akceptovať, ale pri takýchto sumách určite nie,“ pripomína Peter Štefaňák, majiteľ PS Agentúry.
Súhlasí s ním aj Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency Internacional Slovensko. „Akékoľvek peniaze od štátu by mali dostávať iba firmy, ktoré si riadne plnia záväzky voči nemu,“ uviedol pre HN.
Európe dlžoby neprekážajú
Samotná Európska únia však vo svojich pravidlách takúto podmienku neurčuje. „Ak má prijímateľ pomoci nedoplatky, nie je to prekážka pre čerpanie zdrojov,“ tvrdí hovorca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.
Štát by podľa neho nemal problém ani vtedy, ak by dal dotácie firme, ktorá skončí v reštrukturalizácii alebo konkurze, pokiaľ nešlo o podvod. „Dotknutý členský štát nemusí štrukturálne fondy vymáhať ani ich nemusí vracať do rozpočtu EÚ,“ tvrdí Králik.
Firma sa však tak ďaleko nedostala. Keďže investíciu ešte nezačala realizovať, peniaze jej zatiaľ neposlali. „Vzhľadom na posledné udalosti bude na rozhodnutí ministerstva hospodárstva a príslušnej agentúry, čo bude ďalej,“ hovorí Maroš Škorec.
Príspevok teraz čerpať nejdú. Budú čakať najmä na to, či im dá za pravdu súd a pokutu im zruší. „Plán je však pripravený. Sme schopní ho realizovať a je len na kompetentných úradoch, ako sa k tomu postavia,“ dodal Škorec.
Zo segmentu minerálnych vôd, kde má skupina okrem Kláštornej aj Západoslovenské žriedla, ktoré vyrábali Slatinu, však chce vycúvať. Kláštornú možno predajú už v reštrukturalizácii.