Predstavitelia Siemens Business Services sa nedávno stretli so štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, aby prezentovali svoj pohľad na budovanie informačných a komunikačných systémov verejnej správy v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Podľa záverov rokovania Slovensko vo viacerých oblastiach na vstup v tomto smere nie je pripravené. V ktorých oblastiach vidíte najvýraznejšie rezervy?
- Je ich viac, nedostatky sú napríklad v bezpečnosti a elektronizácii identifikačných dokladov, zavádzaní elektronického podpisu a mnohých modulov tzv. e-governmentu. Obchodný register na internete, ako aj nedávno dokončený portál občan.sk, sú krokom správnym smerom. Mnohé zlepšenia by Slovensko mohlo zrealizovať s podporou predvstupových fondov, nie sú však skúsenosti a know-how na ich využívanie. Navyše máme nekvalitnú štátnu administratívu, keďže je zle platená. Niektoré kandidátske krajiny dokázali vyčerpať až
70 percent predvstupovej pomoci.
Slovensko je na tom podstatne horšie.
- V kontexte krajín Vyšehradskej štvorky na tom omnoho horšie nie sme. Devíza Slovenska je v kvalifikovanej pracovnej sile.
Prispel teda k nedostatočnému čerpaniu fondov aj slabý e-government?
- Takto by som to nedefinoval, avšak e-government a IT riešenia môžu určite prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu štátnej správy.
Siemens robí okrem informatiky aj projekty v automatizačnej výrobe, rozvode a prenose energie, medicínskej technike či dopravných systémoch. Aký je význam týchto divízií?
- Divízie, ktoré sa zaoberajú spomínanými odvetviami, majú pre Siemens kľúčový význam. Navyše ich považujem aj za indikátor rastu slovenského výrobného priemyslu. Odbyt v posledných rokoch rastie priemerne od 5 do 20 %, čo signalizuje aj rast ekonomickej sily v národnom hospodárstve.
V zariadeniach pre koľajovú dopravu na Slovensku pravdepodobne biznis v súčasnosti nie je príliš lukratívny. Železnice do svojho oddlženia budú pracovať takpovediac v "úspornom režime".
- Reštrukturalizovať a racionalizovať chod železničných spoločností je veľmi správne. Na druhej strane, v Európe asi neexistuje železnica, ktorá by bola v osobnej doprave zisková. Štát by ju preto mal subvencovať, čo si rezort dopravy určite uvedomuje. Dôležité je však napriek tomu investovať do koľajových vozidiel. Slovenské vozne totiž nezodpovedajú európskym kritériám, čo by mohlo spôsobiť problémy, napríklad, v kompatibilite s európskymi koridormi.
Bude sa Siemens v budúcnosti vo vládnych tendroch uchádzať o štátne zákazky?
- Áno, je to štandardný postup každej väčšej firmy, zaujímavé je pre nás, napríklad, riešenie systému pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave.
Svetovou jednotkou v predaji mobilných telefónov a zariadení je Nokia, ktorej globálny trhový podiel osciluje okolo 38 %. Za ňou nasleduje Motorola a Samsung. Siemens uzatvára prvú päťku. Kopíruje aj slovenský trh celosvetové výsledky?
- Na slovenskom trhu je v predaji telefónov Siemens úspešnejší než celosvetovo. Do značnej miery to môže byť spôsobené aj predajnými akciami mobilných operátorov.
Ktorý zo slovenských operátorov predáva viac telefónov Siemens?
- V súčasnosti je to EuroTel Bratislava. Nemyslím si, že by rozdiel bol v obchodnej politike, skôr ide o vlastnícke vzťahy. Vlani sme na Slovensku predali zhruba 200 tis. telefónov.
Ako hodnotíte desaťročné pôsobenie na slovenskom trhu?
- Boli to pozitívne roky. V čase, keď Siemens prichádzal na trh, nemal jednoznačnú obchodnú stratégiu a trh sa iba otváral. Stratégia sa postupne vytvorila, výsledky však dosiaľ prekonali očakávania. V súčasnosti máme spolu s našimi trinástimi dcérskymi firmami viac ako 9 tis. pracovníkov, ktorých mesačná mzda presahuje regionálny priemer a väčšinou aj priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Podieľali sme sa na projektoch, akými boli, napríklad, dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach, budovanie paroplynovej elektrárne v Bratislave a projekty v železničnej a cestnej doprave. Priame investície kumulatívne dosiahli viac ako 10,6 mld. Sk.