Sľuby o vytvorení bankovej únie sa pomaly napĺňajú. Európska komisia chce vytvoriť fond na pomoc problémovým bankám, z ktorého budú čerpať krajiny mimo eurozóny. „V stávke je prežitie celého európskeho projektu,“ poukazuje viceprezident Európskej komisie pre hospodársku súťaž Joaquín Almunia na fakt, že tieto prostriedky môžu zabrániť prelievaniu problémov z nečlenských do členských štátov menovej únie.
(Ne) účinná prevencia
Fond, ktorý má banky podržať v ťažkých časoch, už existuje. Doteraz ho však využívali krajiny, ktoré nevedeli splácať svoje záväzky. Využilo ho napríklad Maďarsko, Lotyšsko či Rumunsko. Podľa najnovších plánov má byť jeho účel iný. Pomáhať má bankám mimo eurozóny, ktoré napríklad budúci rok neprejdú záťažovými testami. Aktuálne je v ňom 40 miliárd eur. „Vytvorenie nástroja bankovej podpory je logickým krokom. Napríklad ak má silná banka z menovej únie vzťah s pobočkou mimo nej, prípadná kríza by ju mohla ovplyvniť,“ vysvetľuje riaditeľ konzultačnej spoločnosti Capco Slovakia Claus Hintermeier, podľa ktorého je zmena fondu skôr prevenciou.
Peniaze do rezervy
Vo fonde sa v súčasnosti nachádzajú peniaze, vrátené od krajín mimo eurozóny. „Únii sa hromadia peniaze, ktoré chce využiť na pôvodné účely. Teda na pomoc členom v problémoch,“ vysvetľuje analytik Across Wealth Management Radoslav Kasík. Ich ďalšie dopĺňanie nepredpokladá, štáty by sa preto vysokej faktúry z Bruselu nemali báť. „Krajiny mimo eurozóny sú väčšinou menšie ekonomiky. Nemyslím si, že by sa peniaze tak skoro minuli,“ hovorí.
Hrozí morálny hazard
S fondom pre banky však nesúhlasia všetci. Nemecko a Veľká Británia upozorňujú, že banky nebudú mať motiváciu správať sa zodpovedne a pôjdu do rizík. „Všetky regulačné opatrenia vytvárajú morálny hazard, že si niektoré banky budú až príliš isté pomocou,“ objasňuje analytik KPMG Michal Maxim. Na zneužívanie fondu by však doplácali ony samy, myslí si, naopak, analytik J&T Bank Milan Lávička. Na revanš by totiž museli splniť prísne podmienky, ktoré by v prvom rade uškodili ich akcionárom a manažérom.
Lávička si zároveň myslí, že krajiny mimo eurozóny sú na tom často lepšie ako tie s eurom. Len na ilustráciu, najväčšiu trvalú podporu vo výške 128 miliárd eur získala škótska Royal Bank of Scotland. Za ňou sa s vyše tridsaťmiliardovým balíčkom umiestnili španielska Bankia a írska Anglo Irish Bank. „Nemáme čarovný recept na úspech. Primeraná úroveň kapitalizácie, správne riadenie rizík a prísny dohľad sú však piliermi, na ktoré môžeme bankový sektor v Európe a vo svete stavať,“ uzatvára Almunia.