Tento rok Slovensko oslávilo 20 rokov samostnanosti, kedy sa slovenské biznis defacto budoval od nuly. Pravdou zostáva, že sme sa za ten čas stali jedným z top hlavných logistických centier zahraničných spoločností. Väčší prílev sme sa však zažili v posledných rokoch.
Outsourcovať? Nemožné
Keď sa pozrieme späť, tak musíme povedať, že pred 20 rokmi bolo poskytovanie logistických služieb u nás akýmsi neznámym biznisom. Iba postupne sa firmy zoznamovali s možnosťou outsourcovať tieto činnosti na externé spoločnosti. "Na začiatku slovenské firmy nemali veľký záujem prenechať časť činnosti, ako napríklad skladovanie, spoločnostiam poskytujúcim takéto služby," spomína vedúci strediska spoločnosti Toptrans EU Ľubomír Bartošovič. Firmy sa v tom čase zameriavali skôr ako na logistiku, na dopravu zásielok zo zahraničia či na kamiónovú prepravu a vybavovanie colných náležitostí. Už v roku 1994 sa však naša cestná sieť prepojila s európskou cestnou a leteckou sieťou, a to nám zaistilo expresnú prepravu ich zásielok do celého sveta, významnejší vplyv na Slovensko mal však aj príchod zahraničných hráčov a vstup do Európskej únie. Tým sa napojenie na celoeurópske a svetové komunikácie cez cestnú, železničnú, leteckú, ale aj námornú dopravu ešte viac otvorilo. Súbežne tak mohol rásť aj objem prepravy a náročnosť zákaziek. "Počas našej dvadsaťročnej cesty sme sa vyprofilovali na spoločnosť, ktorá poskytuje širokú paletu služieb v oblasti chladiarenskej logistiky," spomína projektový manažér spoločnosti Vadual Logistik Branislav Masarovič.
Dopyt sa výrazne zmenil
Slovenskú logistiku však najviac ovplyvnilii dve veľké výzvy: príchod automobilových a elektrotechnických koncernom a náhly prepad trhu kvôli hospodárskej kríze.
Najväčší rozmach, ktorý nastal v automobilovom a elektrotechnickom priemysle kládol vysoké požiadavky na medzinárodnú prepravu a logistiku. TNT na to zareagovala vytvorením Automotive Control Centra (ACC). Slovensko sa tak zaradilo do siete 18 centier ACC v Európe, ktoré dokážu zabezpečiť nadštandardnú 24-hodinovú starostlivosť a prepravné služby pre urgentné automotive zásielky.
Globalizačný proces ovplyvnil aj výstavbu moderných centralizovaných logistických centier na úkor rozdrobených skladov. Tento trend sa objavil ešte pred finančnou krízou v roku 2008. "Stále viac spoločností sa sústreďuje na konkrétny segment, iné sa snažia obsiahnuť pozíciu poskytovateľa komplexných služieb," potvrdzuje aj konateľ spoločnosti Gebrüder Weiss Jelleschitz Markus.
Nerovnosť medzi skladmi
Logistické sklady sú však na Slovensku rozložené nerovnomerne. Až viac ako 80 percent z nich je v dvoch krajoch, a to v Bratislavskom a Trnavskom. Podnetom k tomu boli hlavne podniky z elektrotechnického a automobilového priemyslu. Veľkí investori, keď prišli na Slovensko, logicky si logistické priestory prenajali tam, kde bola vybudovaná infraštruktúra, aby boli blízko svojich subdodávateľov a odberateľov.
Avšak z pohľadu čisto slovenských prepravcov priniesla globalizácia aj problémy. Príchod nadnárodných hráčov znamenal aj tlak v cenovej oblasti, čo v kombinácii s legislatívou skomplikovalo prepravcom život.
"Slovenský dopravca vzhľadom na legislatívne a daňové podmienky nie je konkurencieschopný vo vzťahu k dopravcom z okolitých štátov," hovorí Ľubomír Honíšek z KUHO-mix.
Akcent na kvalitu
V čase hospodárskej krízy tak získavajú konkurenčnú výhodu najmä logistické spoločnosti s diverzifikovaným podnikaním. Podľa konateľa spoločnosti Varexpres Gabriela Vargu kríza čiastočne prečistila preplnený trh v doprave a logistike. Hlavné zmeny podľa neho nastali v tom, že výrobné a logistické firmy uprednostňujú kvalitné a spoľahlivé dopravné firmy.
"Naši zákazníci požadujú nielen vysokú úroveň poskytovaných služieb, ale aj kvalitu potvrdenú medzinárodne uznávanými certifikátmi. Na jednej strane treba šetriť, na druhej je potrebné investovať do zamestnancov," hovorí Mária Džundová z TNT Express.
Dvadsať rokov skúseností logistických firiem na Slovensku ukazuje, že budúcnosť slovenskej logistiky spočíva vo zvyšovaní kvality či prispôsobení sa novým zákazníckym požiadavkám, ako aj medzinárodne akceptovanej certifikácii