V súčasnom projekte má investor monopolné postavenie, tvrdí pre HN Marušinec. Za vlády Ivety Radičovej sa podieľal na vypracovaní návrhov na obstaranie štadióna.
V čom vidíte hlavný rozdiel medzi projektom za vlády Ivety Radičovej a aktuálnym projektom národného štadióna?
Hlavný rozdiel je forma obstarania. Kým tu je to priamo zmluva s niekým, tak my sme uvažovali o súťaži. Peniaze by sa poskytli Slovenskému futbalovému zväzu, ktorý by mal povinnosť urobiť súťaž na konkrétny projekt.
Do tejto súťaže by sa teda mohli prihlásiť viacerí investori s rôznymi lokalitami?
Áno. Predpokladali sme, že to bude Bratislava a okolie, najďalej možno Trnava. Pozemkov v Bratislave pripravených na takúto investíciu nebolo veľa, teda aj výber toho, kto by sa mohol do súťaže prihlásiť, bol užší. Jedným z nich, samozrejme, bol aj ŠK Slovan. Počítali sme však s tým, že keby sa súťaž vypísala, bol by kandidátom, no možno nie jediným.
Aké náklady na výstavbu ste predpokladali?
Náklady sme vôbec neprojektovali, lebo sme čakali, že ich vygeneruje súťaž. Podľa expertných odhadov by holý štadión stál okolo 40 alebo 45 miliónov eur. Keď sa k nemu urobí opláštenie, tak sme rátali celkovo 60 až 70 miliónov. Ale to neznamená, že to by bola suma, ktorú by za to zaplatil štát. To je presne o tom, ako si to investor nastaví s ostatnými aktivitami, ktoré mu budú generovať dodatočné príjmy. A čím viac ich dokáže generovať, tým menej dotácií potrebuje od štátu.
Slovenská komora architektov kritizovala, že neprebehla ani architektonická súťaž.
To je ďalšia vec. My sme chceli, aby architektonický návrh bol súčasťou hodnotenia projektov. Keby sa zapojili dva alebo tri projekty, tak 10-percentná váha v kritériách by patrila architektúre návrhu. To totiž výrazne ovplyvňuje aj funkčnú prevádzku štadióna, a tým pádom aj jeho cenu. Každý z tých investorov by musel rozmýšľať tak, aby štadión nejako vyzeral, ale zároveň, aby to z hľadiska prevádzky bolo čo najlacnejšie. Museli by teda získať skúseného architekta, ktorý s tým má skúsenosti v zahraničí.
V zmluve sa uvádza, že prostriedky štátu sa majú použiť iba na výstavbu štadióna, nie na okolité objekty. Ako sa dá toto ošetriť?
To bude ťažké odkontrolovať. V našom zámere to bolo jedno, lebo v zásade to fungovalo tak, že keď hotel na seba zarobí, o to menej môže súkromník pýtať od štátu na štadión. Teda by sa hodnotil iba projekt ako celok.
Pri súčasnom projekte investor ešte nevedel povedať, čo všetko chce postaviť. Je to podľa vás problém?
Súťaž by bola lepšia, lebo projekt by musel byť uzavretý. Tak, ako sa predloží, by sa musel realizovať. V tomto prípade má investor monopolné postavenie.