Časť sveta hladuje, časť má preplnené bruchá
Američania sa na konci druhej svetovej vojny pustili do pozoruhodného výskumu. Desiatky mladých dobrovoľníkov podstúpilo experimentálnu hladovku. Cieľ bol ušľachtilý. Keď americkí vojaci postupovali na konci vojny Európou, stretávali sa s tisíckami extrémne vyhladovaných ľudí. A netušili, ako ich bezpečne nasýtiť. Experimentom chceli nájsť spôsob, ako hladujúcich čo najskôr postaviť na vlastné nohy.
Fyzické dôsledky niekoľkomesačnej hladovky si vieme ľahko predstaviť. Mladým dobrovoľníkom sa metabolizmus spomalil o 40 percent, prišli o svalstvo, bolesť im spôsobovalo už len sedenie na zoslabnutých sedacích svaloch. No vedcov zaujalo aj čosi iné – dopady na psychiku. Mladí muži zrazu vykazovali veľké zanietenie pre kuchárske knihy, zároveň ich prestala zaujímať politika či sexuálny život. Od tej doby mnohé ďalšie výskumy ukázali, že hlad a nedostatok vo všeobecnosti, majú negatívny vplyv na našu schopnosť racionálne sa rozhodovať.
Mladá matka sa učí sadiť výhonky červenej cibuľky. Snímka: Zuzana Urbanová, Yatenga, Burkina Faso, 2014
Vzorce ušité na mieru?
To, čo mladíci v polovici 40. rokov podstúpili dobrovoľne, je všednou realitou pre stámilióny ľudí. Aj dnes. Počet chronicky podvyživených vo svete postupne klesá, tvrdí OSN. Profesor americkej univerzity v Yale Thomas Pogge však upozorňuje, že OSN podobne ako pri extrémnej chudobe manipuluje s číslami. Pôvodné kalkulácie Spojených národov ukazovali, že počet podvyživených vo svete rastie. V roku 2012 však zmenili vzorce a počet hladujúcich sa znížil z miliardy na 867 miliónov. „To všetko na vrchole potravinovej krízy,” prízvukuje Pogge.
Nová metóda z dielne Spojených národov berie do úvahy len príjem kalórií za dlhšiu dobu, nezohľadňuje však nárazové obdobia hladu, ani celkový nedostatok živín ako sú vitamíny či proteíny. Zároveň hranicu podvýživy nastavili pre človeka so „sedavým životným štýlom”. To, že ľudia trpiaci podvýživou neraz ťažko manuálne pracujú, do úvahy neberú.
Denník The Guardian vo svojom článku cituje správu OSN z roku 2012, ktorá ukazuje, že keby sme brali do úvahy aj pracovné nasadenie ľudí, počet chronicky podvyživených by sa priblížil až k 1,5 miliarde. Na to, prečo sa vlastne zmenili vzorce, sme sa pýtali Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorá je špecializovanou agentúrou OSN. Kým ostatné otázky týkajúce sa podvýživy agentúra zodpovedala, na otázku o zmene metódy nereagovala.
OSN pritom paradoxne počíta pri stanovovaní podvýživy s veľmi podobnými hodnotami dennej dávky kalórií, aké dostávali dobrovoľníci v experimente zo 40. rokov.
Podvýživa sa netýka len tých najchudobnejších
Najvypuklejším problémom v oblasti výživy je chronický hlad, teda stav, keď ľudia prijímajú menej kalórií a živín, ako potrebujú na normálne fungovanie. „V Saheli, Africkom rohu a v častiach Južnej Ázie je výrazný nedostatok vysoko výživnej stravy, ako je mlieko, mäso a ryby, preto tu ľudia trpia podvýživou častejšie ako v iných častiach sveta,“ vysvetľuje pre HN hovorkyňa organizácie Lekári bez hraníc Míla Janišová. Tá pokračuje, že podvýživa ohrozuje napríklad ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoj domov a utiecť pred vojnovým konfliktom či násilím.
Platí tiež, že chronickou podvýživou trpia viac ľudia s nízkym príjmom. Ilustrujú to nasledovné čísla. Kým v Spojených štátoch minie domácnosť na jedlo iba šesť percent svojich ročných výdavkov, na Slovensku je to 18 percent, v Indii 35 a v Keni dokonca 45 percent. Aj keď v mnohých komunitách obživa nestojí len na peniazoch, ľudia, ktorých nákupný kôš tvoria z veľkej časti potraviny, sú viac vystavení výkyvom cien potravín na svetových trhoch. Ukázalo sa to napríklad počas potravinovej krízy na konci prvej dekády tohto storočia. OSN paradoxne tvrdí, že práve v tomto období prišlo k výraznému poklesu hladu vo svete.
Pre väčšinu detí je jedlo, ktoré dostanú v škole, jediné teplé jedlo dňa, niekedy aj jediné jedlo dňa. Snímka: Milica Danková, Tanzánia, 2013
Obézni a podvyživení zároveň
Podvýživa sa netýka len najchudobnejších. S nedostatkom živín zápasia aj vyspelé krajiny. Ich strašiakom je skrytý hlad. Ako to už vyplýva z názvu, na prvý pohľad nie je viditeľný. Človek síce môže mať dostatok potravy, ale chýbajú mu dôležité vitamíny či stopové prvky. Napríklad nedostatok vitamínu A spôsobuje okrem iného slepotu. V súčasnosti asi 500 miliónov žien vo veku 15 až 49 rokov trpí chudokrvnosťou kvôli nedostatku železa. To má za následok nižšiu produktivitu, a teda aj nevyužitý ekonomický potenciál.
Paradoxné je, že podvýživou trpia aj obézni ľudia. Obezita trápi najmä krajiny ako sú Spojené štáty, Južná Afrika, Mexiko či Saudská Arábia, no miera obezity sa podľa medzinárodných inštitúcií zvyšuje prakticky všade vo svete, vrátane Slovenska. Na vine je aj čoraz lacnejšie nekvalitné jedlo, kým cena toho kvalitného stúpa.
Potravinová bezpečnosť
Vyriešiť problém podvýživy nie je vôbec jednoduché. Potravín je na nasýtenie sveta dosť, ich rozmiestnenie je však medzi vyspelými a rozvojovými krajinami neefektívne. „Podľa Svetového potravinového programu OSN je na svete dosť jedla pre 12 miliárd ľudí. Ak dnes ľudia hladujú, potom je to organizovaný zločin, masová vražda,“ povedal Jean Ziegler, ktorý pôsobil ako osobitný spravodajstva OSN pre právo na jedlo.
Keď sa už potraviny k hladujúcim ľuďom dostanú, ešte to nemusí byť zárukou úspechu. Dôležité je ich aj správne nakombinovať. Tak, aby z nich organizmus získal všetky potrebné látky. „Strava musí byť adaptovaná na potreby každého človeka a vychádzať z jeho schopnosti stravu tráviť. Napríklad sójovo-obilné zmesi veľmi často využívané ako potravinová pomoc, majú vo vzťahu k podvýžive u detí mladších ako tri roky vážne obmedzenia. Tieto zmesi sú veľmi neľahko stráviteľné, nie sú príliš bohaté na živiny a ani kaloricky bohaté,“ hovorí Janišová z Lekárov bez hraníc.
Na to, aby potraviny tieto atribúty spĺňali, je potrebné neustále zlepšovať poľnohospodárske postupy. Jednou z ciest je, aby farmy zvyšovali svoju efektivitu a zavádzali nové technologické poznatky. Časť odborníkov zas hovorí, že riešením sú malé farmy, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, využívajú tradičné poľnohospodárske techniky, snažia sa podporovať biodiverzitu a zapájať do procesu celú komunitu.
V oboch prípadoch by malo ísť o to, aby sa potraviny zabezpečili efektívne a udržateľne. Poznatky by sme mali využiť tak, aby sme vedeli reagovať na meniace sa prírodné podmienky a získali z obrábanej pôdy maximum pri zachovaní jej schopnosti ďalej rodiť.
Problémov s potravinovou bezpečnosťou je však viac. Patrí medzi ne napríklad aj meniaca sa klíma. Farmári sa nemôžu spoliehať na počasie, aké poznali. Viditeľne to pociťujú hospodári v tzv. krajinách globálneho Juhu, ktorí majú najmenej prostriedkov na prispôsobenie sa. Tí neraz doplácajú aj na európsku biopalivovú politiku. Niektorým z nich zabrali pôdu nadnárodné európske firmy a začali na nej pestovať plodiny na biopalivá. Aby toho nebolo málo, poľnohospodárov v menej rozvinutých krajinách trápia aj dotované dovážané potraviny. Ich cenám miestni poľnohospodári neraz nedokážu konkurovať.
Salaš doma na záhrade. Snímka: Andrea Plulíková, Tekovská Breznica
Genetická modifikácia a komunitné záhrady
Ako odstrániť podvýživu vo svete? Niektorí považujú za riešenie geneticky modifikované potraviny (GMO). Tie by mali zabezpečiť vysoké hektárové výnosy aj v zhoršujúcich sa podmienkach.
Ako príklad zázračnej GMO potraviny sa často spomína tzv. žltá ryža. Táto ryža jasnožltej farby sa od bežnej líši tým, že má vyšší obsah vitamínu A. Nedostatok tohto vitamínu nielen zhoršuje zrak, ale výrazne zvyšuje aj úmrtnosť detí a žien v tehotenstve. „V praxi sa ale neosvedčila, pretože na vyriešenie predmetného nutričného problému by sa jej museli pojesť obrovské množstvá,“ píše Igor Šarmír zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory.
Industriálne poľnohospodárstvo v podobe ako ho poznáme dnes, mnohí odborníci nepovažujú za udržateľné. „Súčasný systém v tomto zlyháva. Okrem toho, že miliarda ľudí na svete hladuje, znižuje úrodnosť pôdy a zaťažuje pôdu, vodu aj vzduch toxickými látkami,“ vysvetľuje Katarína Nikodemová, koordinátorka kampane Jedlo pre život z dielne Greenpeace. Podľa nej nie je výzvou vyprodukovať viac potravín. Ale vyprodukovať potraviny tam, kde sú potrebné a v súlade s prírodou, bez násilného drancovania. Dopomôcť by tomu mohla napríklad aj väčšia podpora ekologických farmárov zo strany štátu, väčšia podpora malých a lokálnych fariem či menej byrokracie.
Príklady ekologického farmárstva nájdeme všade vo svete, aj na Slovensku. Ide o rôzne menšie farmy rodinného typu, no malé iniciatívy vznikajú aj priamo v slovenských mestách. Primárnym cieľom komunitných záhrad s pár paradajkami síce nie je potravinová bezpečnosť, no podľa ich priaznivcov môžu prispieť k lepšiemu vnímaniu nášho spojenia s prírodou.
Slovenské záväzky
Odstrániť hlad a zabezpečiť udržateľné poľnohospodárstvo si dala za cieľ OSN. „Môžeme byť prvou generáciou, ktorá potlačí hlad,” nechal sa viackrát počuť generálny tajomník Spojených národov Pan Ki-mun.
Ako to chce svet dosiahnuť, sa dozvieme na septembrovom samite v New Yorku. Na ňom majú krajiny OSN schváliť Ciele udržateľného rozvoja, ktoré chcú potravinovú bezpečnosť dosiahnuť práve cez udržateľné poľnohospodárstvo. To by malo zosúladiť všetky sektory od rastlinnej výroby, cez chov hospodárskych zvierat, až po lesníctvo a rybolov. Organizácia FAO si uvedomuje súvislosť medzi bezpečnosťou potravín a životným prostredím. „Ciele udržateľného rozvoja vytvoria väčší tlak na udržateľné využívanie prírodných zdrojov,“ hovorí pre HN Raimund Jehle z FAO.
Podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí je zatiaľ predčasné hovoriť o tom, aké záväzky budú z týchto cieľov plynúť pre Slovensko. Už dnes však v rámci programu SlovakAid slovenské mimovládne organizácie pomáhajú napríklad ľuďom v Keni. „V rámci desiatok rozvojových projektov dlhodobo poskytujeme rodinám farmárov okrem školení v oblasti poľnohospodárstva aj domáce zvieratá a osivo. Na stredných školách sme zaviedli výučbu poľnohospodárskych zručností, kde boli zároveň založené školské záhrady a skleníky, aby úroda z nich mohla slúžiť na zlepšenie výživy žiakov,“ odkázal hovorca rezortu zahraničia Peter Stano.
Tento článok je tretí z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
Ciele udržateľného rozvoja
Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu
Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští
Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj