Aj hamburger v Bratislave môže prispievať k rozširovaniu púští

Môžete jesť bio mäso alebo grilovať cuketu, opaľovať sa na pláži v Turecku alebo na Domaši. Pravdepodobne sa nikdy nedozviete, či práve takouto banálnou činnosťou nenapomáhate napríklad k vyklčovaniu amazonských pralesov alebo rozširovaniu púští.

Avšak už malé zvýšenie povedomia ľudí, môže razantne zmeniť našu budúcnosť. Nejde pritom o vzdanie sa prírodného bohatstva, ale len o jeho racionálnejšie využívanie. Nerozumný spôsob zaobchádzania s prírodou môže mať fatálne dopady na jej funkcie, ktoré su pre náš život nevyhnutné.

Funkcie postupne slabnú

Človek dramaticky zmenil väčšinu suchozemských, ale aj morských ekosystémov a niektoré z nich pretvoril úplne. „Prirodzené ekosystémy nahradili človekom vytvorené systémy s minimálnou biologickou rozmanitosťou, často degradovanou pôdou a otrávenou pesticídmi či inými chemikáliami. Takéto systémy strácajú svoje funkcie, ako je zadržiavanie vody v krajine, regulácia klímy či schopnosť produkovať zdroje ako sú potraviny či drevo,“ vysvetľuje ochranár Erik Baláž z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica.

To všetko vplýva aj na samotných ľudí – v podobe povodní, extrémneho sucha, zníženej schopnosti krajiny uživiť svojich obyvateľov, ale aj vo zvýšenom výskyte civilizačných chorôb, napríklad kvôli nezdravým potravinám, pokračuje Baláž. Podľa Jeffreyho Sachsa z Kolumbijskej univerzity a poradcu generálneho tajomníka OSN Pan Kimuna, sa to pritom viac než bohatých krajín, dotýka tých najchudobnejších.

Krehká biodiverzita

Zmenené ekosystémy môžeme vidieť všade okolo seba. Či už je to výstavba na mieste bývalých lesov, alebo aj pestovanie jednej obilniny na mieste, kde predtým rástli desiatky poľných tráv a kvetov, ktoré dávali priestor pre život zvieratám. Tento miestami zanikajúci alebo zužujúci sa mix rastlín a zvierat môžeme nazvať strácajúcou sa biodiverzitou. Svetový fond ochrany prírody ju definoval v roku 1989 ako bohatstvo života na Zemi. Ide o milióny rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, ktoré spoločne vytvárajú životné prostredie.

Biodiverzita je pritom veľmi krehká. Narušenie jednej zložky (prostredia, biómu, zlikvidovanie pôvodného či naopak prinesenie nového predátora...) môže viesť až k vyhynutiu niekoľkých ďalších druhov, ktoré sú od nich závislé. „Práve biodiverzita rozhoduje o tom, ako budú jednotlivé ekosystémy fungovať a ako budú poskytovať rozličné služby ľudstvu," vysvetľuje Sachs.

Vedci skúmajú tieto procesy už viac ako niekoľko desaťročí. Keď je biodiverzita v ohrození a to na ľubovoľnej úrovni, tak sa degraduje funkcia ekosystémov,“ dodáva Sachs. Je podľa neho úplne jedno, akým vplyvom je biodiverzita ohrozená, je jedno či klesne počet druhov zvierat, či sa zmení skladba druhov alebo sa vplyvom ľudských zásahov inak vyvíjajú či hynú rastliny. Všetko má na nás vplyv.

„K najväčšiemu vymieraniu druhov dochádza v prostrediach s najväčšou biodiverzitou a biologickou aktivitou - v dažďových pralesoch, na koralových útesoch a v mokradiach. Všetky tri menované ekosystémy, hlavne v posledných rokoch, trpia priamym či nepriamym vplyvom človeka. Zničenie habitatov, kultivácia, erózia, znečistenie, ťažba dreva, odvodnenie... Tým všetkým človek vo veľkej miere prispel k poklesu biodiverzity," vysvetľuje Baláž.

Všetko so všetkým súvisí

Celý svet je prepojený. A aj naše každodenné činnosti môžu nepriamo vplývať na životné prostredie na opačnom konci planéty. Napríklad za vyklčovaním lesov v Brazílii môže byť aj vykrmovanie kráv na Slovensku. „Aj keď si kúpime našu hovädzinu, nemáme garanciu, že nebola kŕmená sójou vypestovanou v Brazílii na ploche bývalého pralesa,“ hovorí Baláž.

Proti deforestácii, teda odlesňovaniu, začali bojovať aj niektoré svetové potravinárske reťazce. Odmietli kupovať mäso od farmárov, ktorí na pastvu pre dobytok využívajú pôdu, na ktorej v minulosti rástol prales. Podľa Holly Gibbs z Univerzity Wisconsin-Madison tak od roku 2009 kleslo klčovanie lesov u sledovaných farmárov o polovicu.

Palmový olej, dar aj prekliatie

Podobne je to aj pri palmovom oleji, ktorý sa využíva snáď vo všetkom – pridáva sa či už do zmrzlín, sladkostí, chrumiek, sprchovacích šampónov alebo do čistiacich prostriedkov. Nájdete ho približne v polovici produktov v najbližšom supermarkete. A aj preto niektoré rozvojové krajiny vidia v palmovom oleji šancu na rýchly ekonomický rast. Pohľady sa naposledy obrátili smerom ku Kamerunu, kde vláda podpísala so zahraničnými investormi sporný dokument o rozvoji palmových plantáží. Tamojší prezident Paul Biya má ambiciózny plán takto rozbehnúť kamerunskú ekonomiku. Týka sa to však aj mnohých iných častí trópov.

Ako rastie globálny dopyt po palmovom oleji, tak sú stále viac a viac ohrozené pralesy v Juhovýchodnej Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Hrozí im totiž, že sa zmenia na veľké palmové plantáže.

Okrem straty diverzity to so sebou nesie aj ďalší negatívny dopad - prispieva to k zmene klímy. Keď sa vysekajú lesy, ktoré vo svojej hmote viažu množstvo kysličníka uhličitého, tak sa do atmosféry uvoľni veľké množstvo uhlíka. To napomáha globálnemu otepľovaniu. Navyše, palmové plantáže sú monokulturálne biotopy. Kým niekdajšie lesy poskytovali priestor a potravu pre tisícky druhov zvierat a taktiež podmienky pre život najrôznejších rastlín, tak monokultúrna plantáž toto nikdy zabezpečiť nedokáže.

Pre obmedzenie tohto negatívneho javu prijali niektoré svetové firmy nové pravidlá pre nákup a využívanie palmového oleja. Avšak zmeny neboli dostatočné. V roku 2004 vzniklo združenie Roundtable on Sustainable Palm Oil (Okrúhly stôl zaoberajúci sa udržateľnou výrobou palmového oleja). Členmi sú nielen samotní producenti, ale aj korporácie využívajúce olej, dovozcovia či mimovládne organizácie. Certifikát, ktorý toto združenie udeľuje, však nezaručuje, že nedochádza k deforestácii. Aj preto začiatkom roka 2013 apelovalo na združenie viac ako 200 vedcov, aby aplikovali silnejšie štandardy. Neuspeli.

Zmeny pritom môžu spraviť aj samotní plantážnici. Ako napríklad: palmový olej sa dá získať aj na degradovanej pôde, nie je nutné vyklčovať lesy, palmy môžu rásť aj na menej výživných pôdach a nemusia sa pestovať na rašeliniskách. A tiež sa nemusia zameriavať na rozširovanie plantáži, ale skôr na zvýšenie výnosnosti plodín.

Dažďové pralesy miznú

Spomínaný priemysel nie je spojený len s deforestáciou, a tým uvoľňovaním uhlíka do zemskej atmosféry a následným globálnym otepľovaním, ale aj so znehodnocovaním biotopov, týraním zvierat alebo s porušovaním práv pôvodného obyvateľstva.

Problémy sa však netýkajú iba rovníkovej Afriky či Južnej Ameriky a Ázie. Ako zdôrazňuje Sachs, zásah do jedného ekosystému má za následok narušenie chodu ekosystému aj na inom mieste planéty. Vidieť to aj na presúvaní sa zvierat z rovníkových oblastí smerom do miernejších pásiem. „Degradácia ekosystémov, ako napríklad lesov v tropických pásmach, môže mať oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky ako tie, ktoré sme si schopní všimnúť priamo na mieste, kde k degradácii došlo,“ hovorí Sachs.

Podľa organizácie World Wildlife Fund zmizne každú hodinu dažďový prales o veľkosti 300 futbalových ihrísk. Na jeho mieste vznikajú nové plantáže. Toto rozsiahle odlesňovanie spôsobuje úhyn zvierat a aj celých druhov. Ak sa nič na súčasnom stave nezmení, tak niektoré druhy, ako napríklad orangutan, môžu vyhynúť úplne. A to už počas nasledujúcich desiatich rokov. Ešte kritickejšie je na tom tiger sumatranský, ktorému vyhynutie hrozí o tri roky.

„Miera vymierania, ale naopak i zvyšovania počtu druhov, sa dá pomerne presne stanoviť zo zmeny rozlohy ich prirodzených biotopov. Empiricky bolo zistené, že pri úbytku prirodzeného prostredia na jednu desatinu prežije polovica druhov," vysvetľuje Erik Baláž.

Čo môžeme urobiť my

Čo môžu robiť konzumenti samotní? Napríklad sa môžu vyhýbať konfliktným potravinám a siahnuť radšej po firme, ktorá spĺňa zásady udržateľnej spotreby. „Kvalita života môže stúpať aj bez toho, aby neustále rástla spotreba. Budeme musieť viac šetriť prírodné zdroje, čo sa dá, bude potrebné recyklovať a tiež je dôležité naučiť sa lepšie hospodáriť. Ak sa napríklad v lese urobí holorub a zničí sa pôda, nasledujúca generácia lesa vyprodukuje menej dreva v porovnaní s lesom, kde sa ťaží prírode bližším spôsobom. Podobne je to aj s kvalitou poľnohospodárskej pôdy, ktorej prirodzená úrodnosť sa znižuje kvôli zlým spôsobom hospodárenia,“ hovorí Baláž o správaní spoločnosti.

Ochrana prírody pritom stojí často menej ako náhradné riešenia. Príkladom je New York. Kvalita pitnej vody v tomto veľkomeste klesla natoľko, že nespĺňala štandardy Americkej agentúry pre ochranu životného prostredia. Tamojšie autority rozhodli o vyčistení a obnovení Catskillského povodia, ktoré dovtedy pomáhalo čistiť a filtrovať vodu. Keď sa podarilo zredukovať využívanie pesticídov a prílev odpadových vôd, obnovili sa aj tamojšie procesy, ako napríklad absorpcia chemikálii pôdou a ich filtrácia. Spolu s prírodnými procesmi, ako filtrácia cez koreňový systém a pôdne mikroorganizmy, sa zlepšila kvalita vody natoľko, že opäť vyhovovala vládnym podmienkam.

Cena investície sa v tomto prípade odhaduje na 1,5 miliardy dolárov. Je to radikálne nižšia suma, než akú by New York musel zaplatiť za čističku vôd, ktorá sa odhadovala vo výške až osem miliárd dolárov. Plus by bolo potrebné prirátať 300 miliónov každý rok na jej chod.

Tento článok je šestnásty z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Úvod

Pomoc chudobným alebo len hra s číslami? Ako svet zachraňuje sám seba

Ciele udržateľného rozvoja

1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete

2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť

3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt

4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie

5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat

6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu

7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii

8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu

9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie