Slováci majú radi istoty a dokazujú to aj pri sporení na dôchodok. Späť do rizikových fondov sa totiž nehrnú. Od mája, kedy dôchodkové spoločnosti kvôli novele zákona o druhom pilieri presunuli sporiteľov do garantovaných fondov, sa vrátilo do rizikovejších len minimum Slovákov. "Ide o veľmi malé počty," potvrdil šéf Allianz DSS Jozef Paška. Podľa údajov jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností sa vrátiť do rizikových fondov rozhodlo len niekoľko stovák sporiteľov. A to aj napriek tomu, že v negarantovaných fondoch si na dôchodok zarobia viac. Výnosy v indexovom fonde totiž v súčasnosti za sedem mesiacov dosahujú šesť až osem percent.
Slováci neriskujú
Prečo teda sporitelia ostávajú v garantovaných fondoch? Ich výnosy sú v súčasnosti menej ako jedno percento, niektoré dokonca prerábajú. Dôvod je podľa odborníkov jednoduchý -- Slováci sú pri investovaní viac opatrní. "Väčšina sporiteľov v druhom pilieri má výraznú averziu k riziku. To je, samozrejme, na škodu, pretože najmä mladí ľudia by mali investovať najmä do akcií," tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy, ktorá sa venuje analýzam finančných trhov, Michal Nalevanko. Z pôvodných 1,16 milióna sporiteľov chcelo v rizikových fondoch zostať len 87-tisíc ľudí. Odborníci ani nepredpokladajú, že by sa pre návrat do rizikovejších fondov rozhodli masy ľudí. Optimistickejšie to vidí ministerstvo práce. To odhaduje, že v rizikových fondoch nakoniec bude približne 25 percent sporiteľov.
Úspešná novinka
Úspešná je naopak novinka, ktorú od mája ponúkajú správcovské spoločnosti. Sporitelia si totiž po novom môžu fondy kombinovať. V praxi to znamená, že časť majetku vložia do garantovaných fondov a časť do rizikovejších. V súčasnosti novinku využíva približne päť percent všetkých sporiteľov. Viac sa však o ňu zaujímajú najmä noví klienti. "Približne 37 percent nových sporiteľov využilo možnosť sporenia v garantovanom aj v negarantovanom fonde súčasne," informovala manažérka pre dôchodky ING Tatry-Sympatia Alena Fábryová.
A počet klientov, ktorí túto možnosť využijú bude podľa odborníkov, ale aj samotných správcovských spoločností, ešte rásť. Kombinovanie fondov má totiž mnoho výhod. Ľudia môžu riskovať a pritom sa nemusia báť, že prídu o všetky úspory. "Najlepšie na kombinovanie sú najmä dlhopisový fond s indexovým," odporúča odborník na druhý pilier z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. Ako však upozorňuje, pri rozhodovaní je dôležitý najmä vek sporiteľa. Starší sporitelia by si mali viac peňazí uložiť do istejších, teda garantovaných fondov. Človek krátko pred dovŕšením dôchodkového veku by nemal mať všetky svoje úspory len v akciách, pretože ich krátkodobé výkyvy môžu byť z času na čas prekvapujúco vysoké.