S takýmto tvrdením prišiel minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru-SD). Stratu plynární pre cenovú politiku Úradu pre sieťových odvetví tak potvrdil ako prvý zástupca štátu. „Cena plynu pre domácnosti je stanovená úradom tak, že z toho segmentu domácnosti je strata,“ vyhlásil včera minister. Celková strata podniku má byť pritom podľa neho okolo 70 miliónov eur.
Tvrdí tak presný opak ako šéf regulátora Jozef Holjenčík. Ten minulý týždeň pre HN, naopak, vyhlásil, že podnik preukázateľnú stratu nemá.
Podnik by kúpil aj tak
V praxi tak podľa Holjenčíka pri žiadostiach o vyššie ceny plynu pre domácnosti chcela pološtátna firma len preniesť časť nákladov, ktoré má z dodávky plynu pre firmy do faktúr pre domácnosti.
Samotný úrad nechcel včera komentovať vyhlásenie Malatinského. Nevyjadril sa k nemu ani SPP.
Malatinský však tvrdí, že podnik bude stratový minimálne ďalšie dva roky. Napriek tomu by sa podľa neho štátu oplatilo odkúpiť zvyšných 49 percent akcií v matke SPP, ktoré sú dnes v rukách česko-slovenskej finančnej skupiny Energetický a průmyslový holding.
Vláda by tak mohla získať úplnú kontrolu nad cenami plynu pre domácnosti. „Tento projekt sa dá chápať ako podnikateľsky úspešný,“ povedal Malatinský.
Faktom podľa partnera spoločnosti Deloitte Ivana Lužicu je, že plynárne sú veľmi zaujímavým podnikom. A ich kúpa sa skutočne môže oplatiť.
Tajná hra
Okrem toho SPP môže svoju stratu vymazať. Podľa Malatinského by ju mohla vymazať dohoda medzi štátom a EPH. Historické dlhy, ktoré sa nahromadili ešte pred delením firmy na SPP matku, SPP-distribúciu a Eustream, totiž zostali len na matke. V praxi by tak stačilo, aby časť tohto dlhu prebrali na seba aj dve spomínané dcérske spoločnosti.
Zároveň by však podľa ministra museli stúpnuť aj ceny plynu aspoň na takú úroveň, ako je v susednom Česku. Tam domácnosti platia za plyn bez dane o takmer 30 percent viac.
Riešením by bola aj dohoda s ruským plynárenským gigantom Gazpromom, od ktorého slovenský podnik nakupuje plyn. Zástupcovia plynární v súčasnosti rokujú s Rusmi o možnej zľave. Samotné rokovania sú však prísne tajné.
Podľa ministra dokonca ani samotný štát nemal dlho prístup k zmluve medzi Gazpromom a SPP.
Dôvodom má byť nastavenie kontraktu ešte predchádzajúcimi akcionármi – nemeckým E.ON Ruhrgas a francúzskym Gaz de France. Zástupcovia štátu sa tak vraj dostali k informáciám o kontrakte iba vďaka správe audítora.
Niektorým poslancom však vysvetlenie ministra k situácii v pološtátnej firme nestačilo. Podľa Heleny Mezenskej (OĽaNO) štát zadlžuje SPP, čo v budúcnosti môže spôsobiť nárast cien plynu.