StoryEditor

Západ funguje aj bez minimálnej mzdy

02.10.2013, 23:58

Dokážu sa dohodnúť aj bez toho, aby im štát prikázal minimálnu mzdu. Takýto systém funguje v mnohých vyspelých krajinách Európy. V Nemecku či v škandinávskych štátoch tak chránia zamestnancov silné kolektívne zmluvy, ktoré im zaručia aj dobrý plat. Zákon v týchto krajinách preto neurčuje najmenší možný plat tak, ako u nás.

„Napriek tomu nie je možné legálne zamestnať človeka za dve eurá na deň,“ upozorňuje šéf Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Na Slovensku podľa neho chýba kvalitnejší sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odborármi, naše kolektívne zmluvy sú slabšie.

 

Majú nízku nezamestnanosť

Ak by teda u nás minimálny plat nebol, podľa analytika spoločnosti Next Finance Jiří Cihlářa by Slováci museli viac bojovať o svoje platy. „Riziko je najmä u zamestnancov, ktorí sú platení podľa tabuľkovej minimálnej mzdy.“ U nás sú podľa tabuliek ohodnotení napríklad zamestnanci vo verejnej správe. Pracovník dostáva mesačne určitý násobok zákonom stanoveného najmenšieho platu. A čím táto mzda rastie rýchlejšie, tým viac dostávajú ľudia na výplatnej páske.

Z členských krajín Európskej únie pritom až osem krajín neprikazuje zamestnávateľom minimum priamo v zákone. „Zaujímavé je, že minimálnu mzdu nenájdeme ani v krajinách s nižšou nezamestnanosťou,“ poznamenal Cihlář.

Na druhej strane, v západnej Európe možno nájsť aj vyspelé krajiny, ktoré sú k zamestnancom v porovnaní so Slovenskom poriadne štedré. Na čele je Luxembursko, kde človek nevstane ráno do práce, ak mu na účte nepípne aspoň 1801 eur mesačne. Našinec však musí s obdivom pozerať aj na minimum v krajinách ako Holandsko, Írsko či Belgicko, kde sa pohybuje blízko hranice 1500 eur.

 

Sú aj výnimky

Vyššie minimum než u nás majú napríklad aj v Chorvátsku. Najnovší člen Európskej únie prikazuje firmám najnižší plat vo výške 374 eur. Faktom však je aj to, že krajina bojuje s obrovskou nezamestnanosťou. Podľa najnovších údajov z mája je bez zamestnania takmer každý piaty Chorvát, ktorý by mohol pracovať.

Ani zákonom prikázaná mzda však v Európe nemusí byť pevná. Príkladom je Francúzsko, kde štát prikazuje minimum 1426 eur. „Čašníci však zarábajú menej, pretože k platom dostávajú aj prepitné,“ vysvetľuje Páleník.

Podľa odborníka nie je pravda, že investori sa v Európe rozhodujú o vytvorení nového podniku v danej krajine podľa výšky minimálnej mzdy.

„Ak by sa už mal investor rozhodovať podľa platu, tak ide radšej do Číny,“ poznamenal Páleník.

01 - Modified: 2005-07-06 12:34:35 - Feat.: 0 - Title: Štefan Szolnoky: Priestor aj na špekulácie
01 - Modified: 2024-11-25 09:07:25 - Feat.: - Title: Orbán podpísal mzdovú dohodu na nadchádzajúce tri roky 02 - Modified: 2024-11-07 15:17:24 - Feat.: - Title: Pellegrini podpísal zákon o minimálnej mzde. Zvýši sa na úroveň najmenej 60 percent priemernej mzdy 03 - Modified: 2024-11-06 23:00:00 - Feat.: - Title: 816 eur. Taká bude minimálka v ďalšom roku. Aká bude jej výška v roku 2026 a ako zmení aj príplatky za prácu? 04 - Modified: 2024-11-03 13:21:55 - Feat.: - Title: Zvýšením minimálnej mzdy stúpa aj tlak na rast platov, uviedol minister práce Tomáš 05 - Modified: 2024-10-28 23:00:00 - Feat.: - Title: Minimálna mzda bude od roku 2026 predstavovať 60 percent priemernej mzdy. Ako to ovplyvní ďalšie príjmy?
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. december 2024 23:09