Šesťdesiat rokov od založenia filmových ateliérov na Kolibe je šanca opäť oživiť náš živoriaci filmový priemysel. Spoločnosť Solid Enterprise totiž predstavila plán na výstavbu nových filmových ateliérov v Bratislave v hodnote 60 miliónov eur. Ministerstvo kultúry chce zase od začiatku budúceho roku zaviesť nový systém stimulov pre filmové spoločnosti, ktorý by k nám mal pritiahnuť zahraničné filmové štáby. „Po 20 rokoch je tu reálna šanca opäť vybudovať filmový priemysel,“ myslí si šéf Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák.
Slovensku pritom už dávno ušiel vlak. Nielenže nám po krachu filmových štúdií na Kolibe chýba zázemie potrebné pre natáčanie vysokorozpočtových filmov, ale už ani samotné stimuly nestačia. V posledných rokoch sa totiž súboj krajín o prilákanie zahraničných filmárov vyostruje. „Stimuly poskytuje čoraz viac krajín. Navyše tam, kde nie sú, ako napríklad v Bulharsku a Rumunsku, je zase lacnejšia pracovná sila,“ hovorí producent František Turňa.
Súboj Maďarska a Česka
Príkladom, ako pomáhajú stimuly, je Maďarsko. Budapešť dlho zaostávala za Prahou, pokiaľ išlo o záujem filmárov zo zahraničia. V roku 2004 preto tamojšia vláda zaviedla 20-percentnú daňovú úľavu, čím pritiahla viacero veľkých produkcií. Príkladom je film Hellboy. Zatiaľ čo prvý diel sa v roku 2003 natáčal ešte v Prahe, jeho druhé pokračovanie už po zavedení stimulov získala Budapešť.
Slovensko s pripravovaným systémom stimulov tak musí čeliť ťažkej konkurencii, čo si uvedomuje aj rezortu kultúry. „Priamou konkurenciou pre Slovensko je predovšetkým Česká republika a Maďarsko,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Jozef Bednár. Výhodou nášho systému podpory v porovnaní s Českom je podľa jeho slov neexistencia maximálnej výšky podpory pre jeden projekt, ako aj menej administratívy. Na stimul vo výške 20 percent oprávnených nákladov totiž budú mať automaticky nárok tí filmári, ktorí u nás minú minimálne 2 milióny eur a rozpočet filmu bude vyšší ako 2,5 milióna eur.
Problémom sú výdavky
Viacerým slovenským filmárom sa však nepozdáva práve vysoko stanovená hranica výdavkov. „V Česku je pre hrané filmy hranica pre preplatenie výdavkov nastavená na úrovni 600-tisíc eur a v Maďarsku tá hranica prakticky neexistuje,“ tvrdí prezidentka Asociácie nezávislých producentov Zuzana Mistríková. Upozorňuje na fakt, že takto vysoko stanovená hranica prakticky vylúči z možnosti získať podporu nielen domácu produkciu, ale nedosiahnuteľná bude aj pre množstvo filmárov z Európy.
Martin Šmatlák však takto nastavenú hranicu obhajuje. Priemerný rozpočet majoritne slovenského hraného filmu určeného primárne pre kiná je síce približne len milión eur. Rozpočet v sume 2,5 milióna eur a viac však niektoré filmy dosiahli. Ako príklad uvádza Bathory, Lidice alebo V tieni, kde bolo Slovensko zastúpené ako koproducent. „Len na výrobe slovenských dokumentárnych filmov či televíznych seriálov sa audiovizuálny priemysel a jeho technológie, profesie či infraštruktúra na Slovensku už veľmi rozvíjať nedá,“ tvrdí Šmatlák. Pripomína pritom, že pôvodne sa hovorilo o hranici až 10 miliónov eur, ktoré by u nás museli filmári minúť. „Myslím si, že lepšie je teraz spustiť tento nástroj a na základe praxe ho prípadne operatívne prehodnotiť, vrátane hranice dvoch miliónov, než ďalšie roky robiť analýzy či štúdie a čakať, kým nebudeme múdrejší,“ dodal.
Bez štúdií sme nezaujímaví
Ak už aj vyriešime stimuly, stále tu zostáva najväčší problém. Slovensko totiž nemá potrebné filmové zázemie. Ak sem aj filmári prídu, nebudú mať kde svoje peniaze minúť. „Darmo budete mať dobrý stimul, keď v danej krajine nebudete mať kde tie peniaze minúť, keďže nemáme infraštruktúru na úrovni, akú vyžadujú veľké produkcie,“ hovorí Mistríková. Nemáme totiž štúdiá ani vhodné kapacity potrebné na dokončenie filmu. Praha má štúdiá na Barrandove, ktoré sú dlhodobo ziskové a lákajú filmárov z celého sveta, v Maďarsku sa vďaka príchodu zahraničných štábov v posledných rokoch postavili dve nové štúdiá. U nás po krachu Koliby neexistuje nič. „Samotné televízie majú problém nájsť ateliéry, v ktorých by mohli natáčať,“ tvrdí producent Peter Vrábel.
Situáciu by mohol zmeniť nový projekt spoločnosti Solid Enterprise, ktorý ráta s výstavbou filmových štúdií v bratislavskej mestskej časti Jarovce. Za spoločnosťou stojí producent Marek Veselický, ktorý produkoval filmy Rozhovor s nepriateľom, ako aj českú komédiu Doktor od Jezera hrochů. Na zelenej lúke chce postaviť moderné štúdiá za takmer 60 miliónov eur, pričom zamerať sa chce na ruskú produkciu. „Všetci ju podceňujú, ale do ruskej kinematografie sa investujú obrovské prostriedky,“ tvrdí Veselický. Kto je investorom projektu prezradiť nechcel, ide však o ľudí z biznisu. Podľa producenta Františka Turňu sa s takýmto projektom spája veľké riziko. „Je to veľmi nákladná záležitosť, pričom nikto vám nezaručí, že do tých štúdií niekto príde,“ tvrdí Turňa.