Poriadny šok zažila hornozemplínska obec Lukačovce v okrese Humenné po vlaňajších komunálnych voľbách. Keď sa nový starosta Martin Meričko ujal úradu, v obecnej pokladnici našiel iba 60 centov v hotovosti. Ďalších 1,50 eura bolo na bankovom účte, na ktorý je však uvalená exekučná plomba na 3500 eur.
Starosta tak v najbližších mesiacoch môže na výplatu zabudnúť. Obci so zhruba pol tisíckou obyvateľov navyše zostali dlhy v celkovej výške takmer 140-tisíc eur. „Ak by bola obec napríklad v nútenej správe, nastavením správneho finančného režimu by sa dlhy nemuseli kumulovať a obec by ušetrila aj na exekučných trovách,“ hovorí Meričko.
S bývalou starostkou, ktorá obec riadila 16 rokov, sa HN skontaktovať nepodarilo.
Dlhy na všetky strany
Ešte v decembri Lukačovce dlhovali 58-tisíc eur Sociálnej poisťovni, ktorá sa ich domáhala exekúciami. K dnešnému dňu sa dlžoba znížila o 22-tisíc eur. Aj zdravotným poisťovniam dlhuje obec na odvodoch takmer 7-tisíc eur.
Zoznam podlžností sa tým však nekončí. Posledné štyri roky Lukačovce neplatili ani za odvoz smetí. Košická firma Fura má na stole nezaplatené faktúry za 15400 eur bez exekučných trov.
Aby zlých správ pre nového richtára nebolo dosť, Lukačovce nesplatili Prima Banke úver. Aktuálne jej dlhujú takmer 58-tisíc eur. V roku 2002 totiž na miestnom cintoríne začal rásť Dom smútku. Konečný účet po jeho dokončení sa o štyri roky zastavil na sume približne 50-tisíc eur.
To bola zároveň posledná veľká investícia v dedinke. Márne tu budete hľadať vodovod či kanalizáciu. V Lukačovciach sa nebudovali ani chodníky.
Nútená správa
Bieda sa prejavila i v základnej a materskej škole, kde v kotolni ostalo pár polienok dreva. To sa už museli Lukačovčania zmobilizovať a vlastnými silami zabezpečiť palivo na kúrenie.
Jedným z mnohých dôvodov, prečo sa stav samosprávy blíži ku kolapsu, je výpadok podielových daní z minulosti. „Myslím si však, že minimálne dva posledné roky sa situácia stabilizovala a naša obec sa nemusela dostať do takéhoto stavu,“ dodáva starosta.
Problémy podobné Lukačovciam pomáha riešiť Združenie miest a obcí Slovenska. „Východiskom pre obce, ktoré majú nedostatok financií alebo problémy s obsadením úradom, môže byť zriadenie spoločného úradu pre niekoľko obcí,“ radí hovorkyňa združenia Marta Bujňáková.
Odborník na problematiku samospráv Milan Galanda tvrdí, že starosta vo väčšine prípadov nerozhoduje sám a riadi sa schváleným rozpočtom. „Stáva sa, že odchádzajúci starosta vyprázdni kasu. Treba preskúmať, či predchádzajúce vedenie postupovalo v súlade s predpismi. Riešením môže byť nútená správa.“
Pod finančným drobnohľadom
Ak by sa Lukačovce dostali do nútenej správy, čakalo by ich viacero obmedzení. Nesmeli by podnikať ani investovať, nedostali by sa k peniazom z eurofondov či iných dotačných programov, na každú faktúru by potrebovali pečiatku ministerstva financií a jej poslanci by pracovali úplne zadarmo. Skúsenosti s nútenou správou majú napríklad aj v najmenšej mestskej časti Bratislavy Devín. Ten sa do nútenej správy dostal v roku 2005. Spôsobil ju nevhodný podnikateľský projekt pri založení miestnej firmy Devín Holding.
Akciovka čerpala niekoľko úverov a vzala si ďalšie na zaplatenie úrokov. Úvery však nesplácala načas a narastajúce úroky zadlžili Devín do neúnosnej miery. Podobne na tom bola zamagurská obec Jezersko. Po ničivej povodni v roku 2013 sa účet za záchranné práce vyšplhal na 52-tisíc eur, čo pri 30-tisícovom ročnom rozpočte predstavovalo pre obec nezvládnuteľnú záťaž. Jezersko preto zaviedlo ozdravný režim, ale hrozila mu i nútená správa. Do nej napokon nespadlo. Paradoxom pritom bol fakt, že obec sa dostala do finančných problémov pre oneskorené reakcie štátu pri vyplatení náhrad za záchranné práce po povodni.
Na ozdravenie má obec 90 dní
Podľa legislatívy je obec povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 percent skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. Ozdravný režim zvyčajne trvá 90 dní, počas ktorých má obec
zlepšiť svoje hospodárenie a znížiť celkové záväzky, pre ktoré zaviedla ozdravný režim. Ak sa to nepodarí, ministerstvo financií zavedie nútenú správu, vymenuje núteného správcu a obec prejde na krízový rozpočet.