Pozrite si stavby nominované na Realitnú opachu roka
Bratislava, Hlavná stanica, niekedy v roku 2000. Premiér Mikuláš Dzurinda a minister dopravy Jozef Macejko slávnostne otvárajú prvú trasu bratislavského metra. Stavba storočia spojila Petržalku s vlakovou stanicou. Projekt síce presiahol pôvodný rozpočet 12 miliárd československých korún, Bratislavu však zaradil medzi európske metropoly s vyriešenou otázkou mestskej hromadnej dopravy. Takto mohlo vyzerať pompézne otváranie projektu storočia. Mohlo, ale nevyzeralo. Projekt bratislavského metra skončil len na papieri. Aj keď sa projekt niekoľkokrát pokúšal o reštart, zapadol prachom. Jediným jeho zhmotnením je rozostavané depo na konci Petržalky. To sa po štvrťstoročí zmenilo na realitnú opachu. Jej budúcnosť je teraz spojená s projektom električky do Petržalky.
Hlasovať za Realitnú opachu roka môžete tu
Písať o histórii metra v Bratislave a nezačať v Petržalke, bolo by ako začať príbeh v jeho strede. A myšlienka metra s premenou Petržalky na najväčšie sídlisko v strednej Európe je úzko prepojená. Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia totiž Bratislava riešila dilemu, kam ďalej. Mesto sa rýchlo rozrastalo a otázka umiestnenia „cezpoľných prisťahovalcov“ bola čoraz aktuálnejšia. V roku 1966 teda rada mestského národného výboru vyhlásila urbanistickú súťaž o novej podobe Petržalky. Až do druhej svetovej vojny mala totiž štatút dediny. Síce najväčšej v republike, ale aj tak dediny. Po vojne sa Petržalka pričlenila k Bratislave, domová zástavba však zostala a Petržalka sa naďalej podobala skôr na vidiecku usadlosť ako na mestskú štvrť.