Roky pracovala ako referentka na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pred štyrmi rokmi však natrafila na skupinu podozrivých študentov. Všetci už absolvovali jednu vysokú školu a pracovali ako daňoví poradcovia. Väčšina z nich sa na školu dostala cez odvolanie. A naopak, študenti, ktorých výsledky boli po prijímačkách omnoho lepšie, pri odvolaní úspešní neboli. Zuzana Melicherčíková si informácie nenechala pre seba a na podozrivých študentov upozornila prokuratúru. Škola ju obvinila z vynášania interných údajov, a tak podala výpoveď.
Takéto situácie by sa od začiatku roka už nemali opakovať. Po novom budú musieť všetky, aj súkromné podniky s viac ako 50 zamestnancami poveriť človeka, ktorý bude zbierať a riešiť podnety od ľudí. Zmena sa má dotknúť 3400 firiem. „Ide o ďalšie významné opatrenie, ktoré má znížiť priestor na korupciu,“ objasnil hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík. Podnikateľom sa novinka, ktorú už schválil parlament, príliš nepozdáva. Zvýši im totiž náklady na administratívu. O koľko presne, však v súčasnosti nie je možné povedať. „Prípadné náklady nemožno bližšie konkretizovať. Budú závisieť od samotnej štruktúry každej spoločnosti,“ dodáva Netík.
Veľké firmy tak už fungujú
Samotné zvyšovanie byrokratickej záťaže nie je pre podnikateľov jediným problémom. Podľa predsedu Predstavenstva Banskobystrického pivovaru Branislava Cvika je myšlienka, že bude štát súkromníkovi určovať, ako má vyriešiť korupciu vo vlastnej firme, úplne scestná. „Bol by som veľmi zlý hospodár, ak by som sa s takýmto problémom nevedel porátať sám. Okrem toho najväčšia hrozba korupcie je od štátnych úradníkov,“ myslí si Cvik.
Na druhej strane je fakt, že vo veľkých slovenských spoločnostiach takýto systém ohlasovania korupcie už v súčasnosti funguje. V praxi zamestnávajú človeka, ktorému môže ktorýkoľvek pracovník nahlásiť podozrenie napríklad z prania peňazí. Ten podnet podáva potom vyššie v hierarchii podniku. „Fungujú ako štát v štáte. Sú nezávislí, aby tak rástla dôveryhodnosť ľudí v nich,“ objasnil Ivan Lužica, partner poradenskej spoločnosti Deloitte, ktorá má tiež takýto antikorupčný systém.
Novinka by nemala byť vo svete raritou. Na podobnom princípe fungujú spoločnosti v Spojených štátoch amerických či napríklad v Nemecku.
Hrozí aj pokuta
Ako by mal systém fungovať u nás? Firma bude musieť určiť človeka, ktorý bude podnety prijímať a vybavovať. Podliehať má priamo najvyššiemu vedeniu spoločnosti. Každá firma musí okrem toho vypracovať smernicu, ako má nahlasovanie vyzerať. Tam však novinky nekončia. Podniky, ktoré budú podnety zamestnancov ignorovať, môžu od inšpektorátu práce dostať pokutu až 20-tisíc eur. Naopak, ľudia, ktorí nekalé praktiky v štáte či vo firme nahlásia, môžu získať finančnú odmenu až do výšky 17600 eur. Rovnako tak ich mieni štát právne ochrániť napríklad pred výpoveďou z podniku.
Podľa Tomáša Kamenca z advokátskej kancelárie Dedák & Partners je však dobré, že sa vláda snaží nastaviť aspoň nejaké pravidlá, ako korupciu eliminovať. Na druhej strane výkonný prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka sa obáva, aby neodôvodnené podnety a následné kontroly podnikom neublížili.