StoryEditor

Európa potrebuje jadro

29.07.2013, 00:00

Slovensko a Veľká Británia spoločne podporujú návrh Bruselu na dotácie pre jadrovú energiu. Nové elektrárne majú prispieť aj k ochrane životného prostredia. Otázne je, do akej miery by sme mali podporovať atómovú energiu. V exkluzívnom rozhovore pre HN to tvrdí britský minister pre energetiku Edward Davey.

Európska únia chce povoliť, aby výroba elektriny z jadra mohla byť dotovaná zo štátnych rozpočtov členských krajín podobne, ako obnoviteľné zdroje. Slovensko aj Veľká Británia sa k tomuto návrhu prikláňajú. V čom vidíte najväčšie benefity jadra?
Myslíme si, že jadrová elektrina by mala zohrávať veľkú úlohu pri znižovaní objemu skleníkových plynov v atmosfére. Ide totiž o nízkouhlíkovú výrobu energie, ktorá prakticky neznečisťuje ovzdušie. Ak chceme znížiť dosah energetického priemyslu na životné prostredie, musíme to urobiť tak, aby sme investovali čo najmenej.

Sú však aj iné možnosti.
Je niekoľko ciest, ako znížiť emisie. Napríklad formou energetickej efektívnosti, rozšírením obnoviteľných zdrojov energie, zachytávaním a skladovaním uhlíka alebo využívaním jadrovej energie. Podľa nás by Európa mala využívať všetky tieto možnosti. Atómová energia musí byť súčasťou riešenia klimatickej otázky. A, pochopiteľne, je to aj v záujme Veľkej Británie či Slovenska, pretože chceme stavať jadrové elektrárne.

Zatiaľ čo vaša aj naša krajina schvaľujú tento zámer, najsilnejšia ekonomika v Európe – Nemecko – je proti. Ste si istý, že návrh prejde?
Som si tým istý. V únii je veľká vôľa, aby sme išli aj cestou podpory jadrovej energie. A to najmä v záujme ochrany životného prostredia. Vo Veľkej Británii bolo veľa ochrancov životného prostredia, ktorí boli proti atómovej energii. Potom však úplne zmenili názor a uvedomili si, že práve táto výroba energie neničí životné prostredie, pretože neznečisťuje ovzdušie a je dôležitá pri predchádzaní klimatickým zmenám. Momentálne má tento návrh podporu dvanástich členských krajín. Je to dostatočná sila.

Brusel zvažuje podporu jadra na úrovni 100 eur za každú vyrobenú megawatthodinu energie. Nie je to priveľa?
U nás vo Veľkej Británii uvažujeme o nižšej sume. Momentálne rokujeme s francúzskou spoločnosťou Electricité de France o konkrétnych parametroch. V minulosti bola jadrová energia veľmi drahá. Musíme preto pracovať na tom, aby v budúcnosti bola finančne dostupnejšia.

Koľko by ste boli ochotní zaplatiť?
Naše rokovania s EdF sú predmetom obchodného tajomstva. Preto vám to nemôžem povedať.

Zatiaľ čo únia chce podporovať jadro, do čoraz väčších problémov sa dostávajú uhoľné elektrárne. Na Slovensku majitelia pohrozili, že zatvoria dve elektrárne, ktoré sú v strate. Jedna z nich prežíva len vďaka dotáciám. Má táto výroba vôbec nejakú budúcnosť v Európe?
Podobný problém máme aj v Británii. Dnes vyrábame z uhlia 14 percent elektriny. Odhadujeme, že v blízkej budúcnosti sa tento podiel zníži na tri percentá. Uhoľných elektrární teda bude čoraz menej.

U nás sú však na výrobu nadviazané tisícky pracovných miest.
Je dôležité dať týmto ľuďom novú prácu. Veľký potenciál vidím v odvetví obnoviteľných zdrojov, kde je veľa pracovných príležitostí. Práca je aj pri budovaní jadrových elektrární.

Cena elektriny zásadne ovplyvňuje hospodársky rast v Európe. Brusel preto uvažuje aj o zriadení jednotného trhu s elektrinou v záujme zníženia cien energií. Akým spôsobom pomôže jednotný trh k zníženiu cien?
Vďaka vytvoreniu jednotného trhu by elektrina mohla prúdiť naprieč kontinentom bez ohľadu na hranice. Zároveň sa zjednotí regulácia a v Európe tak budú platiť jednotné pravidlá. Zvýši sa tak konkurencia medzi výrobcami a vytvorí sa prostredie, ktoré môže znížiť konečné ceny.

Európa preto potrebuje aj významné investície do prenosových sústav. Kto ich zaplatí?
Áno. Máme veľmi staré prenosové sústavy, ktoré potrebujú rekonštrukciu. Každú investíciu v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Dôležité je, aby to ľudia pocítili čo najmenej. A v tom pomôže konkurencia na trhu. O čo bude väčšia ponuka, o to nižšia bude cena. Musíme pracovať tiež na znížení dopytu po energii, a to najmä cez vyššiu energetickú efektívnosť. Vďaka tomu môže klesnúť aj konečná cena elektriny.

Aj to si však vyžaduje ďalšie investície.
Áno. Ale prinesú úžitok. Dôležité je, aby legislatívne prostredie v EÚ bolo stabilné. Aby vlády neustále nemenili pravidlá hry a vytvorili vhodné prostredie pre investorov. Potom budú i celkové náklady nižšie.

Veľkou energetickou témou v Európe je v tomto roku aj backloading – teda stiahnutie 900 miliónov emisných povoleniek z trhu v záujme zvýšenia ich ceny. Dokážete prijať toto zásadné rozhodnutie, ktoré má viesť k tomu, aby podniky viac investovali do zelených technológií?
Systém obchodovania s emisnými povolenkami je veľmi dôležitý nielen pre energetiku, ale aj pre celú ekonomiku. Spočiatku fungoval systém veľmi dobre a efektívne. Žiaľ, neskôr, v dôsledku zlého nastavenia a hospodárskej krízy, ceny emisných povoleniek klesli a ani v súčasnosti tak systém nespĺňa svoje poslanie.
Vieme, že ho musíme reformovať a backloading je preto nevyhnutný – som presvedčený o tom, že ho schválime. Som rád, že aj Slovensko sa pripojilo k tomuto zámeru. Backloading určite pomôže tomu, aby ceny emisných povoleniek vzrástli. Je to však len prvý krok. Potrebujeme zásadnejšie reformy, ktoré udržia systém dlhodobo.

Pomôže to aj zatraktívneniu jadrovej energie?
Jednoznačne. Ak by cena za znečisťovanie ovzdušia stúpla, pre investorov by bolo efektívnejšie budovať práve jadrové elektrárne. Backloading je z tohto hľadiska pre Veľkú Britániu i pre Slovensko veľmi zásadným rozhodnutím.

Kde by sa mohla pohybovať cena emisných povoleniek v prípade schválenia backloadingu?
Cena vzrastie, ale nie zásadne. Ide hlavne o to, aby Európska únia ukázala, že má vôľu a dokáže reformovať systém. Znovu však opakujem, ide len o prvý krok. Dôležité je, aby sa výroba, ktorá znečisťuje ovzdušie, nepresunula viac na východ. Musíme myslieť viac dopredu. Tak, aby výsledkom backloadingu nebolo, že priemyselné podniky presťahujú svoje prevádzky na Ukrajinu či do Ruska.

Ste teda za priamu podporu priemyslu zo štátneho rozpočtu v záujme udržania investorov v EÚ?
Áno. Podstata je v tom, aby sme podniky motivovali na energetickú efektívnosť bez znečisťovania životného prostredia. To sa však nestane, ak tieto spoločnosti odídu do krajín, kde budú môcť fungovať po starom. Musíme ich udržať v Európe.

V rámci svojej návštevy Slovenska ste sa stretli aj s naším ministrom pre životné prostredie a s ministrom hospodárstva. Akým spôsobom môže Slovensko spolupracovať s Veľkou Britániou?
Budeme spolupracovať najmä pri presadzovaní spomínaných návrhov na podporu jadrovej energie a backloadingu. Naše krajiny majú rovnaký postoj k týmto témam a na pôde Európskeho parlamentu môžeme dosiahnuť spoločný cieľ. Už naše stretnutie je konkrétnou spoluprácou.

Kto je Edward Davey?
Edward Jonathan „Ed“ Davey je britský liberálny politik. Členom parlamentu je od roku 1997 a od roku 2012 je ministrom britského ministerstva pre energiu a klimatické zmeny. V minulosti pôsobil aj na ministerstve obchodu a inovácií, kde bol zodpovedný za zamestnávateľské vzťahy, spotrebiteľské a poštové záležitosti.

01 - Modified: 2005-05-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Teroristi z ETA dali o sebe vedieť
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
03. december 2022 22:44