Vydavatelia väčšiny významných slovenských periodík sa zhodujú v tom, že s terajšou situáciou treba niečo urobiť. „Je to rôzne, posledné čísla sa pohybujú medzi 10 až 15 percentami,“ hovorí o počte používateľov s adblockom riaditeľka digitálnych médií vo vydavateľstve Mafra Slovakia Andrea Szöcsová. Dopĺňa ju CEO NewsandMedia Holding Peter Mertus, ktorý hovorí o 15 percentách. V prípade denníka Pravda sa tieto čísla koncom minulého roka hýbali na úrovni 12 až 13 percent.
S tými číslami sa ešte pohybujeme vzadu za technicky vyspelejšími čitateľmi zo Západu. Nemecký denník Bild v druhej polovici minulého roka zamedzil vstup na webovú stránku. Buď si adblock čitatelia vypnú, alebo zaplatia mesačne 2,99 eura. Počet používateľov s blokovanou reklamou vzrástol na ich webe medziročne o 3 percentá na 23 a stále rastie. V tomto prípade hovoríme o výpadku takmer štvrtiny príjmu z online inzercie. Rovnako postupujú aj ďalšie weby po celom svete. Niektoré čitateľov so zapnutým adblockerom presmerujú na stránku s digitálnym predplatným rovno. Iné im dovolia prezrieť určitý počet článkov zadarmo a presmerujú ich až potom. Tieto portály sa tak snažia naznačiť čitateľom, že ak odmietajú nepriamu podporu konzumovaním reklám, zostáva im alternatívny spôsob – priama platba.
Kvalita zadarmo
Čitatelia sú čoraz náročnejší na obsah, no neuvedomujú si, že jeho vytváranie stojí nemalé peniaze. Pravidelne treba platiť webhosting, vyvíjať internetovú stránku, aby spĺňala najnovšie trendy v oblasti dizajnu alebo funkcionality. Za časť obsahu treba platiť tlačovým agentúram a najmä redaktorom, ktorí najviac stoja za kvalitou publikovaných materiálov. Časť čitateľov sa rozhodla, že budú prijímateľmi obsahu len tak – zadarmo. Majiteľ média takto vlastne dopláca na to, že pre niekoho robí službu, za ktorú on sám ešte aj zaplatí. „Obsah zadarmo neexistuje. Z dlhodobého hľadiska pripravuje vydavateľstvo o príjmy, a tým znemožňuje firme investovať ešte viac peňazí do online projektov. To v konečnom dôsledku škodí aj čitateľom,“ povedal šéfredaktor HNonline. sk a online projektov Ladislav Kováč.
Ak čitateľ neplatí za obsah, tak sa vypadnuté príjmy snaží publisher nahradiť práve reklamnými pozíciami na webe. Ak prestane fungovať tento model, kde je používateľ iba pasívnym prijímateľom reklamy, prichádza do úvahy práve nepopulárne spoplatnenie, tak ako sa to stalo v Bilde. „Samozrejme, že, economies of scale‘ hrá v tejto situácii pre väčšie ekonomiky a aj pri nižšom počte predplatiteľov dokáže obsahový produkt prežiť, čo však nie je prípad slovenských pomerov,“ povedal Peter Mertus.
Adblock je biznis v zlých rukách
Kým vynálezca kódu na blokovanie reklám v podobe, v akej ho poznáme dnes, podľa vlastných slov na ňom nezarobil ani cent, neplatí to pre každého. Spoločnosť Eyeo vytvorila z jednoduchého softvéru komplexný program na blokovanie internetovej reklamy pod názvom Adblock Plus. Eyeo na tomto programe zarába milióny dolárov. Softvér totiž povoľuje zobrazovanie niektorých reklám, za čo si inzerujúce spoločnosti (Google, Microsoft, Amazon...) platia nemalé peniaze. Podľa Financial Times Adblock plus za túto „službu“ inkasuje až 30 percent z ich reklamných príjmov.
Koncom januára oznámil generálny riaditeľ O2 v Českej republike Tomáš Budník, že v spoločnosti uvažujú o zabudovaní reklám blokovacieho kódu priamo v ich sieti. To znamená, že za určitý poplatok by sa vám napríklad pri surfovaní cez mobilný telefón alebo aj doma v sieti O2 nezobrazovala vôbec žiadna reklama. „Někteří světoví operátoři instalují takzvané blokátory reklamy dokonce přímo do své sítě. Jejich zákazníci pak mají možnost využívat službu, která jim za měsíční poplatek reklamu zablokuje,“ vysvetlil tamojší riaditeľ O2 pre české Hospodářské noviny.
Pri uplatnení tejto služby by samotní poskytovatelia internetových služieb okrádali publisherov. A v tomto prípade doslova, lebo peniaze, ktoré by inak patrili im, bez ostychu ukradli.
V septembri sa Digicel, ktorý patrí do skupiny Deutsche Telekom, stal prvým mobilným operátorom, ktorý začal blokovať reklamy. Operátorovi primárne prekáža fakt, že reklamy spomaľujú používateľov. „Spoločnosti ako Google, Yahoo a Facebook pekne rozprávajú a berú si veľa zásluh za to, že pretláčajú myšlienky širokopásmového pripojenia pre všetkých – ale neprispeli žiadnymi peniazmi. Namiesto toho nehanebne využívajú investície prevádzkovateľov sietí, ako je Digicel, aby si zarobili peniaze pre seba,“ povedal vo svojom oficiálnom vyhlásení riaditeľ Denis O'Brien. ?>