Ešte vlani zamestnávala menšia strojárska firma STM Power vo výrobe viacero dohodárov. Od začiatku tohto roka však už nemá ani jedného a prijímať nových neplánuje. Dôvod? Zodvodnenie dohôd, ktoré prijala vláda Roberta Fica. „Nepredpokladáme, že by sme v budúcnosti prijímali ďalších zamestnancov na dohodu, táto forma zamestnávania sa pomaly vytratí,“ hovorí personalistka firmy Eva Domanová. Keďže voľné miesta po nich potrebuje zaplniť, rozhodla sa pre iné riešenie – prijímať klasických zamestnancov.
Malé firmy nemajú záujem
A nie je jediná. Za prvý štvrťrok sa nielenže prepadol počet dohodárov takmer o polovicu, firmy navyše prestali nových dohodárov aj hľadať. A to najmä tie najmenšie s 0 až 50 zamestnancami. Podľa pracovného portálu profesia.sk sa ponuky práce na dohodu v tomto prípade prepadli takmer o štvrtinu. Najviac spomedzi všetkých podnikov.
Tento trend pre HN potvrdili viaceré firmy, ktoré sa však stretávajú s ďalším problémom – samotní dohodári odmietajú pracovať na dohodu. Takúto skúsenosť má aj košická firma Strip, ktorá sa zaoberá pozdĺžnym a priečnym deleným hutníckych výrobkov. Po zvýšení odvodov odmietli jej vrátnici pracovať ako dohodári. „Neoplatilo sa im to,“ vysvetľuje riaditeľka podniku Zuzana Špaldonová.
V súčasnosti hľadajú niekoho nového, ale nedarí sa im. Špaldonová hovorí, že za peniaze, ktoré im je firma schopná ponúknuť, k nim po zodvodnení momentálne nikto nechce prísť pracovať.
Ako pritom dodáva viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borguľa, ak má firma s dohodármi rovnaké starosti ako s klasickými zamestnancami, tak tento pracovný pomer jednoducho používať nebude.
Hrozbou je čierna práca
Podnikatelia však varujú, že nie vo všetkých prípadoch sa firmy uchýlia k prijímaniu klasických zamestnancov. Naopak, rastie riziko, že firmy začnú uprednostňovať čiernu prácu. Podľa šéfa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu bude problém najmä v lete, keď sa poľnohospodárom začnú sezónne práce.
Rezort práce však plánuje proti čiernej práci bojovať, a to konkrétne novelou zákona o nelegálnom zamestnávaní. Jedným z opatrení by malo byť zriadenie špeciálnej jednotky inšpektorov práce, takzvanej Kobry. Tá by mala odhaľovať práve nelegálne zamestnávanie.
Podľa hovorcu rezortu práce Michala Stušku však so samotným poklesom dohôd ministerstvo počítalo. Jedným z jeho cieľov bolo totiž vyčistiť trh práce od ľudí, ktorí dohodu len zneužívali, aby sa vyhli odvodovo-daňovému zaťaženiu zamestnancov.
Okrem toho mali nové odvody aj pomôcť konsolidačnému balíku. Práve na tomto opatrení by mal totiž štát zinskasovať približne 130 miliónov eur. Podľa Borgulu sa však táto „zmena nebude fungovať tak, ako chcú“.
V každej krajine je podľa neho určitý objem prác a zárobkov, ktoré si štát „nevšíma“. Napríklad v Nemecku je až päť percent pracovnej sily mimo Zákonníka práce. Príjem do 400 eur podľa Borgulu zamestnávateľ vôbec neprihlasuje. „Platí len určitú formu sociálnych dávok. Približne 40 eur na jedno miesto.“