Neubehli ani tri mesiace odvtedy, čo lídri eurozóny odklepli finančnú injekciu Cypru, a tamojšia vláda už žiada zmenu podmienok pomoci. Podľa cyperského prezidenta Nikosa Anastasiadisa totiž súčasné nastavenie podmienok vážne poškodí tamojšiu ekonomiku a podmienky pomoci preto nemožno naplniť.
Ministri financií by mali o tejto problematike rokovať už na zajtrajšom stretnutí euroskupiny v Luxembursku. Už včera však traja európski úradníci naznačili, že politici sú požiadavkou cyperskej vlády zaskočení. „Zatiaľ nie je žiadna šanca, že budeme revidovať podmienky finančnej výpomoci. Budeme o tom však vo štvrtok diskutovať,“ povedal pre agentúru Reuters vysoko postavený úradník, ktorý si neželal byť menovaný.
Ekonomika už padá
Negatívne predpovede odborníkov sa začínajú napĺňať. Keď eurozóna schvaľovala Cypru pomoc, viacerí ekonómovia predpovedali, že Cyprus čaká grécky osud a hlboká recesia. Podpísať pod to sa majú najmä tvrdé škrty, ktorú boli hlavnou podmienkou odklepnutia desaťmiliardovej finančnej pomoci. Dôkazom zhoršovania situácie na ostrove sú aj májové štatistiky nezamestnanosti. Podľa nich bolo v krajine bez práce medziročne o 30 percent viac ľudí. Miesta škrtali najmä maloobchodníci, štátna správa, ale aj stavebníci. Tamojšia vláda predpokladá, že toto číslo sa bude ešte zväčšovať, keďže prepúšťanie je len na začiatku.
Odlev vkladov
Lepšie to nie je ani s vývojom v bankovom sektore. Po tom, čo sa zdanili vklady bohatých, banky zažili hromadný odlev vkladov. „Kým obyvatelia z bankomatov vybrali len limitované sumy, veľké účty boli presúvané počas bankových prázdnin cez anglické pobočky bánk,“ približuje analytik Trim Broker Tomáš Plavec.
Aj Európska komisia vo svojej jarnej prognóze predpovedá, že v tomto roku cyperská ekonomika klesne o 8,7 percenta a nezamestnanosť bude atakovať hranicu 15,5 percenta. Okrem toho vláda musí reštrukturalizovať banky Laiky a Bank fo Cyprus, na čo bolo potrebné zaviesť kapitálové kontroly. „To výrazne podráža nohy miestnej ekonomike a aj samotnému bankovému systému, ktorý má problém získavať peniaze na bežný chod,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Podľa jeho slov však Cyprus povzbudilo aj nedávne priznanie Medzinárodného menového fondu. Ten podcenil vplyv šetriacich opatrení na grécku ekonomiku.
Nové podmienky
Ostrov preto teraz žiada, aby eurozóna zrušila program reštrukturalizácie tamojších bánk. Prezident nepriamo naznačil, že štát bude možno potrebovať aj dodatočné zdroje. Zatiaľ to však vyzerá tak, že ministri financií nie sú veľmi naklonení myšlienke Cypru vyhovieť. „Najmä nemeckí predstavitelia sa v čase záchrany jasne vyjadrovali, že ďalšia pomoc ako v prípade Grécka nepríde. Ak by porušili svoje slová, riskovali by hnev voličov a stratu popularity, čo si nemôžu pred voľbami dovoliť,“ pripomína Pánis. Preto odborníci neočakávajú, že sa euroskupina v prípade Cypru zajtra na niečom dohodne.