Keďže nás minulý týždeň zložili Lotyši a potom aj Rakúšania, opäť sa veľa hovorí o tom, prečo náš hokej nie je tým, čím býval. Niektorí, napríklad primátori miest, vinia z úpadku vrcholového hokeja štát. Štát zase tvrdí, že samosprávy by si mali lepšie premyslieť, ktoré športy chcú dlhodobo podporovať. A na ne sústrediť svoje peniaze.
Podpora štátu narástla
Je pravda, že štát sa z podpory športu čiastočne vyzul. Stalo sa to ešte v 90. rokoch. Vtedy sa napríklad zrušili tréningové centrá mládeže. Okrem toho sa príjmy štátnych lotérií presunuli pod štátny rozpočet, kým predtým smerovali priamo do športu. Financovanie športu pred týmito rozhodnutiami bolo štedrejšie a vytvorilo základ, na ktorom stála väčšina medailových úspechov.
Ale v poslednom desaťročí už financovanie hokeja zo strany štátu rástlo. Napríklad podpora mladých talentov sa medzi rokmi 2006 a 2009 zvýšila zo 600-tisíc eur na dvojnásobok. A takmer na takej úrovni zostala doteraz. Takýto nárast bol medzi športovými odvetviami ojedinelý, hovorí Ladislav Križan, ktorý za bývalej vlády šéfoval sekcii starostlivosti o šport na rezorte školstva. Napríklad na mladých futbalistov išlo vlani necelých 700-tisíc, čo je len o málo viac, ako v roku 2006, píše Križan na svojom blogu. Na to, ako sa prepadla celková podpora športu, má teda hokej stále solídne miesto.
Menší záujem
Peniaze však nie sú jediný problém. Podľa bývalého reprezentačného trénera Jána Filca sa zhruba pred desiatimi rokmi výrazne znížil záujem mladých o hokej – zhruba o päť až desať percent. Prispel k tomu aj demografický vývoj – keďže je menej detí, ubudlo aj malých hokejistov. Okrem toho stúpli nároky na rodičov. Náklady klubov rástli a príspevky sponzorov klesali. Okrem toho, úbytok juniorov spôsobil, že náklady sa museli rozpočítať na menší počet rodičov.
Ďalší zádrh je v tom, že mladí sú menej draví. „Chlapcom sa už nechce tak tvrdo pracovať. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale väčšina chlapcov dnes volí pohodlnejší život s počítačmi a s mobilmi,“ hovorí tréner reprezentačnej dvadsiatky Ernest Bokroš.
Zväz v poslednom desaťročí zaviedol viaceré zmeny s cieľom odvrátiť úpadok juniorského hokeja. Podľa Filca sa to aj čiastočne podarilo. Pomohlo napríklad povinné striedanie. Aj menej výkonní hráči tak dostali šancu zahrať si v zápasoch. Ich rodičia tak mali o dôvod viac, prečo ich v hokeji podporovať. Kvalitu mal zase zvýšiť presun juniorských trénerov pod Slovenský zväz ľadového hokeja. „Bolo veľmi dobré, že tréneri prešli do kompetencie zväzu,“ myslí si Filc. Podľa neho pomohlo aj zapojenie reprezentačnej 20-ky do extraligy. „Nebyť projektu dvadsiatky, Slovensko už mohlo vypadnúť s A-kategórie majstrovstiev sveta,“ hovorí Filc.
Budúcnosť hokeja
Ani pre nasledujúce roky to nevyzerá, že peňazí v hokeji pribudne. Skôr naopak. Preto treba skôr očakávať zmeny, ktoré dajú rozdeleniu peňazí väčší zmysel. S nejakými nápadmi prichádza aj zväz. Napríklad chce zvýšiť šance menej majetným. „Umožniť a priblížiť hokej aj deťom zo sociálne slabších vrstiev – vytvoriť nadáciu na podporu týchto detí,“ píše sa v koncepcii štátnej politiky v oblasti športu. Zväz tento dokument adresoval rezortu školstva, zatiaľ ho nezverejnil, no HN ho majú k dispozícii. Okrem iného chce aj pokračovať v účasti juniorskej reprezentácie do 20 rokov v extralige. A podobnú príležitosť chce ponúknuť reprezentantom do 18 rokov. Tí by mali už od budúcej sezóny nastúpiť zase v prvej lige. Ďalej navrhuje zavedenie voliteľného predmetu korčuľovanie na základných školách.
Podľa niektorých odborníkov by mládeži prospelo aj keby sa peniaze lepšie využívali. „Školstvo dnes neefektívne financuje hokejistov v športových triedach a gymnáziách cez regionálne školstvo bez ohľadu na ich budúci potenciál pre potreby seniorskej reprezentácie,“ hovorí Križan. Podľa neho by kluby a zväz mali mať kontrolu nad peniazmi aj nad tým, akí žiaci v športových triedach sedia.