Problémy slovenských autodopravcov sa mnohých dotýkajú už existenčne. Na jednej strane im kríza uberá prácu, pretože sa vozí menej tovaru, ako pred rokmi a na druhej strane sa podmienky, v ktorých podnikajú, neustále zhoršujú.
„Cestná“ daň
Za doslova diskriminačnú považujú daň z motorových vozidiel, ktorej výber od roku 2005 spadá pod kraje a patrí v Európe k najvyšším.
„Viaceré európske krajiny, keď zaviedli výber elektronického mýta, znižovali tzv. cestnú daň, aby zmiernili dopad na náklady dopravcov. Urobilo tak napríklad Nemecko. Na Slovensku sa nielen, že sadzba dane po zavedení mýta v roku 2010 neznížila, ale v nasledujúcich rokoch dokonca ešte rástla,“ hovorí Jozef Gnap z Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity. Spolu s kolegom Vladimírom Konečným sa podrobnejšie pozreli na túto daň, ktorá je podľa nich diskriminačná a výrazne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenských dopravcov.
Okrem toho, že v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami patrí k najvyšším, za nespravodlivé voči autodopravcom považujú aj rozdielnosť sadzby dane v jednotlivých krajoch. Najväčší priemerný rozdiel dosahuje až 36,6 percenta, a to medzi Bratislavským a Banskobystrickým krajom. Pri najpoužívanejšej jazdnej 40-tonovej súprave tento rozdiel vlani predstavoval viac ako 400 eur.
Kraje sa však bránia a na stretnutiach s autodopravcami odmietajú znižovanie dane. A hoci bol pôvodný zámer výnos dane použiť iba na údržbu a rozvoj ciest v ich správe, legislatívne to takto nebolo podchytené, a tak daň z motorových vozidiel je dnes významným zdrojom príjmov krajov, ktoré ju používajú na svoju širokú činnosť.
Kvôli DPH obídu Slovensko
Slovenskí dopravcovia prichádzajú o prácu aj kvôli nedávno prijatej zábezpeke DPH na prepravovaný tovar z tretích krajín do iného členského štátu EÚ. Táto povinná zábezpeka jednoznačne odkláňa prepravu tovaru zo Slovenska na cesty okolitých krajín. Podľa Zväzu logistiky a zasielateľstva od zavedenia zábezpeky v októbri minulého roku už dnes špeditéri v SR avizujú pokles zákazníkov o 60 – 70 percent.
„Samozrejme, že bude snaha obísť túto povinnosť a tento presun do inej krajiny bude stratou pre Slovensko. A hoci prijaté ustanovenie malo byť namierené proti daňovým únikom, deje sa pravý opak a ešte sa aj diskriminujú subjekty, ktoré dovážajú tovar z tretích krajín,“ zdôraznil právnik, odborník zväzu pre colnú problematiku Ondrej Krempaský.
Pripravujú sa zmeny v mýte
Tretí rok zavedený mýtny systém, ktorý podľa autodopravcov nebol dobre pripravený a nastavený sa zrejme čoskoro dočká zmeny. Ministerstvo dopravy podľa hovorcu Martina Kóňu v súčasnosti pracuje na zmenách a rokuje sa aj o zmene sadzieb mýta.
„Mýtny systém na Slovensku, ako aj v okolitých krajinách, je komplikovaný a je prirodzené, že v niektorých kategóriách máme vyššie sadzby ako naši susedia. Avšak rovnako je veľa prípadov, keď máme sadzby nastavená nižšie. Napríklad v emisnej triede EURO III pre vozidlá nad dvanásť ton so 4 nápravami sme lacnejší ako Česko, Rakúsko aj Nemecko,“ zdôraznil Kóňa.
Nový zákon má zjednodušiť mýtny systém napríklad v tom, že vozidlo bude mať iba jednu palubnú jednotku a s touto bude môcť užívať všetky mýtom spoplatnené úseky ciest, mosty a tunely.
Aká bude výška nových sadzieb? Podľa Kóňu aj o tom intenzívne diskutuje.
Zákaz pre kamióny
Autodopravcovia sú rozhorčení z toho, že na jednej strane sú povinní „cestnú“ daň odvádzať do rozpočtu kraja a na druhej strane sa im zakazuje tieto cesty v správe kraja používať.
„Cesty II. a III. triedy pre tento typ áut nie sú určené a majú na ne devastačný charakter,“ reaguje hovorca, podľa ktorého nie je zároveň možné akceptovať ani stav, keď kamióny obchádzajú po regionálnych cestách spoplatnené úseky ciest a vyhýbajú sa tak mýtu
V súčasnosti sa na ministerstve dopravy podľa neho vyhodnocuje odborná štúdia, ktorá navrhuje riešenie. „Najefektívnejšie sa ukazuje osadenie zákazových značiek na nejexponovanejších úsekoch vidieckych ciest. Našim cieľom je nájsť rozumný kompromis, ktorý bude vyhovovať všetkým dotknutým stranám. V hre je aj výrazné zvýšenie pokút pre kamionistov, ktorí zákazy dodržiavať nebudú,“ dodal Kóňa.
Anketa
Kde Vás päta tlačí? Aký je najväčší Váš problém, s ktorým v rámci svojho podnikania ako autodopravca najviac zápasíte a ktorého riešenie by ste uvítali?
Mária Csizmadiová, konateľka spoločnosti Speed Line, Štúrovo
Asi by ľahšie by bolo povedať, kde nás to netlačí..
Tak ako ostatní máme veľké problémy s vymáhaním pohľadávok. Začiatkom roka sme pocítili meškanie v platbách a predĺžili sa aj splatnosti faktúr.
Vzhľadom na to, že naša firma spôsobí od začiatku ako spoločnosť s ručením obmedzeným, zmeny týkajúce sa povolení na túto podnikateľskú činnosť, sa nás netýkali.
Avšak viem, že sú živnostníci v našom segmente, ktorý už prechod na s.r.o. a s činnosťou skončia.
Jednoznačne je momentálne naším najväčším problémom premietnutie zvyšujúcich sa nákladov do cien našich dopravných služieb. Zvýšené ceny diaľničných poplatkov zatiaľ trápi len dopravcov. Ich premietnutie do našich cien zatiaľ je nemožné, a tak zisk tvoríme na minimálnej báze, čo ovplyvní následné obnovenie nášho vozového parku .
Kristián Chudý, obchodný manager, D.K.C., Zvolen
Už od obdobia spred krízy rieši väčšina dopravcov problémy s rentabilitou. Ceny za prepravu sú neadekvátne výkonom a riziku, ktoré dopravca každý deň podstupuje.
Aktuálnou témou stále ostáva aj nedostatok kvalifikovaných vodičov. Tento deficit mladých zároveň zodpovodných a lojálných vodičov, ktorí by nahradili pôvodne vyučených bývalým režimom tzv. ČSAĎ-ákov tu pretrváva aj napriek tomu, že vláda prišla s projektom zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov. Podmienky, ktoré sú však kladané, sú
také náročné, že sa projekt stáva pre dopravné firmy nezaujímavým.
Okrem iného nás v oblasti nákladov trápi už štandardne vysoké daňové a odvodové zaťaženie práce, čím sme menej konkurencie schopní, v porovnaní s inými dopravcami východného bloku.
Takým už častým a negatívnym javom za posledné roky, je zvýšený počet neplatičov a množstvo reštrukturalizácii či konkurzov, prípadne zdĺhavé súdne spory, čo je však vinou legislatívy a špekulatívnych firiem.
Okrem iného je tu ešte jeden faktor, ktorý by stál za pozornosť. Slovenskí producenti, ktorí sa dožadujú zo všetkých strán podpory svojej slovenskej produkcie, nás obchádzajú a podporujú zahraničné (CZ, HU, PL) dopravné spoločnosti. Som si istý, že aj iní dodávatelia služieb alebo tovarov budú zdieľať tento názor. Opačným príkladom silného patriotizmu v tomto smere by nám mohlo byť Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, alebo aj Madarsko.