V poslednom čase ste viackrát ostro kritizovali ponovembrový vývoj. S čím máte najväčší problém?
Najlepšou odpoveďou je názov knihy, ktorú som najnovšie vydal – Chceli sme viac ako len supermarkety. Presne vystihuje to, čo sme v novembri 1989 žiadali. Chceli sme slobodu, oveľa väčšiu mieru individuálnej slobody. Nechceli sme byť obmedzovaní a manipulovateľní neuveriteľnými reguláciami. Problém je, že teraz si tie regulácie robíme sami a ďalšie k nám prichádzajú z Európskej únie. Taký je môj základný pocit.
Takže tvrdíte, že Európska únia nás oberá o slobodu?
Ja som v novembri 1989 nikdy neveril, že budeme žiť v takej regulovanej spoločnosti, ako žijeme teraz. Dúfal som, že budeme žiť v slobodnej a suverénnej krajine. A byť v Európskej únii podľa mňa nie je život v suverénnej krajine. Myslím si, že sme svoju suverenitu postrácali, a to je pre mňa obrovské sklamanie.
Podľa vás teda bola chyba, že Česko vstúpilo do Európy?
Čo sa týka Európskej únie, nemohli sme s tým nič urobiť, vstúpiť sme do nej jednoducho museli. Veď už počas samotnej revolúcie sa ulicami niesli heslá ako Späť do Európy. Bol to symbolický výrok a ľudia si mysleli, že sa zase staneme normálnou krajinou, nech už to znamená čokoľvek. Bohužiaľ, pochopili sme, že byť normálnou európskou krajinou je spojené s povinným členstvom v EÚ. Nemali sme iný variant.
Čo sa vám dnes na Európskej únii najviac nepáči?
Veľmi ma trápi predovšetkým to, že podľa mňa EÚ nie je zreformovateľná. Už som naznačil, že časť viny za to, ako to dnes u nás vyzerá, nesieme my samotní. Veľkú časť problémov však vidím v tom, čo sa na nás valí z Európskej únie. Takže otázka je jedine tá, čo sme si mohli urobiť sami v našej malej veci. A tu musím zdôrazniť, že drvivú väčšinu zmien, tak politických, ako aj ekonomických, sme u vás na Slovensku či v Česku spravili sami pre seba, podľa svojich zámerov a snov. Neboli to zmeny bezprostredne vynútené z Európskej únie.
Za štvrť storočia od revolúcie prešli obe naše krajiny dlhým vývojom. Ktorá krajina si podľa vás viedla lepšie po páde komunizmu?
To by som si v nijakom prípade netrúfol hodnotiť. Treba povedať, že sme nemali žiadne veľké ideály. Chceli sme politickú slobodu a mysleli sme si, že sa k nej dostaneme jedine cestou štandardného politického systému, štandardných politických ideologicky definovaných strán. Chceli sme trhovú ekonomiku. V minulosti som tvrdil, aby sme pojem trhová ekonomika nekazili rôznymi adjektívami, ktoré to slovo znevažujú. Bohužiaľ, realita je v politickej aj ekonomickej sfére taká, aká je, teda plná adjektív.
Keby ste mali porovnať život v našich krajinách dnes a pred 25 rokmi?
Napriek spomínaným veciam vývoj po nežnej revolúcii je neuveriteľný úspech. Na to nemôžeme nikdy zabúdať. To, že sa nám na dnešnej realite všeličo nepáči, je vec úplne iného typu. Rezolútne hovorím, že dnešok a minulosť sa vôbec nedá porovnávať a že žijeme v nekonečne lepšom svete. To, že som nespokojný s množstvom vecí v dnešnej dobe, nesúvisí s tým, že sme sa nekonečne vzdialili od beznádejnej situácie počas komunizmu.