V kampani pred voľbami sa pretriasala aj domáca ekonomická situácia. Ktorá strana ponúka opatrenia, ktoré by mohli pomôcť nemeckej ekonomike?
Ja ako liberál poviem, že to je FDP (Freie Demokratische Partei -- Slobodná demokratická strana), ktorá má program, ktorý najviac podporuje stredné a malé podniky, navrhuje zníženie odvodového zaťaženia, zníženie nákladov na prácu a podobne. Pretože CDU (Christlich Demokratische Union Deutschlands -- Kresťanskodemokratická únia Nemecka) sa v poslednom čase v niektorých oblastiach veľmi priblížila sociálnej demokracii. Napríklad v minimálnej mzde, ktorej plošnú verziu FDP odmieta, pretože to je pre malé podniky a malých živnostníkov likvidačné.
SPD (Sozialdemokratische Partei Deutschlands -- Sociálnodemokratická strana Nemecka) navrhuje zvyšovanie korporátnych daní, zatiaľ čo CDU ich znižovanie. Aké dosahy by mala každá z týchto možností?
Slovensko je dobrým príkladom z obdobia reformných vlád, že zníženie korporátnych daní sa vždy prejaví pozitívne, a to na hospodárskom raste, číslach zamestnanosti aj nových investíciách podnikov. Obava liberálne zmýšľajúcich nemeckých politikov je, že zvyšovanie korporátnej dane, ktoré nie je plánované tak drasticky, ako bolo vo Francúzsku, bude brzdou pre veľmi pozitívny ekonomický vývoj v posledných dvoch alebo troch rokoch v Nemecku.
Nemecko ťahá pomerne silný export. Aký by bol dosah zvyšovania či znižovania daní na túto zložku hospodárstva?
Zvyšovanie daní znamená, že sa automaticky zvýšia aj ceny. Teda že nemecký tovar bude v cudzine drahší, a tým pádom bude menej konkurencieschopný. Hovorí sa o zvýšení korporátnej dane o 3 alebo 4 percentá, pričom zelení majú trochu iný názor ako sociálni demokrati. Domnievam sa teda, že tento ťah bude negatívny, ale nemyslím si, že by to znamenalo totálne zabrzdenie pozitívneho vývoja posledných rokov, pretože ten závisí aj od nákladov na pracovnú silu i reformy sociálneho zabezpečenia, ktorú zaviedol ešte kancelár Gerhard Schröder s programom Agenda 2010. Tá bola rozhodujúca, pretože vďaka nej je dnes Nemecko tam, kde je. Je to smutné, že jeho vlastní nasledovníci sa od tejto politiky dnes dištancujú.
Na Nemecko sú naviazané aj ekonomiky dodávateľských krajín, ako je Slovensko a Česko. Čo by im spôsobila takáto zmena v daniach?
To sú spojené nádoby. Ak by praktické zvyšovanie daní viedlo k znižovaniu HDP a vyhliadkam na znižovanie výroby, napríklad v automobilovom priemysle, tak by to malo dosah na podniky, ktoré pre ne dodávajú. To sa týka nielen podnikov v Nemecku, ale aj v Česku či na Slovensku. Na Slovensku ešte dvojnásobne, keďže by nešlo iba o dodávateľov, ale aj samotných výrobcov, napríklad Volkswagen. Takže si myslím, že by to určite neprospelo. Ale na druhej strane, odbyt áut celkovo úzko súvisí s globálnou náladou na trhu. Ak sa pozriete napríklad na prehľad, o koľko sa znížil predaj áut jednotlivých značiek v Európe, tak ten prepad je v dvojmiestnych číslach. Niektoré značky, napríklad francúzske, sa však prepadli výraznejšie ako BMW či Volkswagen. Samozrejme, zdraženie výroby aj exportu by znamenalo aj zníženie odberu u dodávateľských firiem. Dosah však závisí od toho, v akej miere by k daňovému zaťaženiu došlo. Ja si myslím, že omnoho väčší dosah, než zvýšenie korporátnej dane, by malo zvýšenie zaťaženia podnikov v oblasti sociálneho zabezpečenia, čo sa potom prejaví aj v nákladoch na pracovnú silu.
Ako by zmeny v daňových zákonoch vplývali na investície nemeckých firiem doma a v zahraničí?
Výrazné zvýšenie korporátnej dane v Nemecku by viedlo k tomu, že to, čím sa dnes Nemci chvália, teda že ich firmy neprenášajú všetku produkciu do zahraničia, ako to robia iní, by sa mohlo zmeniť. Firmy by si rozmysleli, či postavia fabriku v Mníchove, Drážďanoch, alebo pôjdu do Maďarska, Česka, alebo na Slovensko. Už dnes je v týchto krajinách BMW, Volkswagen i Škoda. To tiež naznačuje, že náklady na výrobu sú pri rovnakej kvalite v zahraničí nižšie. Teda efekt by mohol byť skôr pozitívny a niektoré investície by možno nezostali v Nemecku, ale išli by do zahraničia.