Odstráňme chudobu a príjmové nerovnosti, zastavme klimatickú zmenu, budujme udržateľné mestá. Aj takéto ambiciózne ciele si predsavzali krajiny OSN uplynulý víkend v New Yorku.
Príprava cieľov, ktoré majú zabezpečiť, aby sme zanechali našim deťom planétu v nezmenenom stave, trvala tri roky. Svet napokon prijal 17 Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré majú vystriedať predošlé Miléniové rozvojové ciele, ktorých dráha sa končí decembrom tohto roka. Nové ciele by mali platiť na nasledujúcich 15 rokov.
Nová agenda sa od tej predošlej líši a prináša viacero noviniek. Hlavným rozdielom je, že ide po prvýkrát v dejinách ľudstva o univerzálne ciele platné pre všetkých.
Teda aj pre Slovensko, nielen pre tzv. rozvojové krajiny. Ciele tiež okrem sociálneho rozmeru rozvoja, ktorý dominuje terajšej agende, pokrývajú širšie spektrum oblastí. Ako napríklad príjmovú nerovnosť, mier a bezpečnosť, udržateľné mestá a odolnú infraštruktúru, ochranu životného prostredia či zvrátenie klimatickej zmeny. To všetko na pozadí globálneho partnerstva a spolupráce.
Riziko sa skrýva v realizácii
Na príprave nových globálnych cieľov sa podieľali viaceré sektory spoločnosti, od politikov, po občiansku spoločnosť. Príprava trvala tri roky a narozdiel od vzniku miléniových cieľov do procesu výraznejšie vstúpili aj nepolitické sektory. Podnikatelia, akademická verejnosť aj mimovládny sektor.
Uskutočnilo sa viac než 100 národných a tematických konzultácií na úrovni OSN. Celkovo bolo do procesu zahrnutých viac aktérov než v minulosti, dovedna až milión ľudí. Ďalšie milióny ľudí najmä krajinách globálneho Juhu sa zúčastnili najväčšieho výskumu verejnej mienky v dejinách OSN. Toľko sumarizuje senior analytik Fraser Reilly-King v štúdii z dielne kanadskej organizácie British Columbia Council for International Cooperation.
Rovnako tak by sa všetky sektory, vládne rezorty a spoločnosť ako celok mali zapojiť aj do ich implementácie. Nabáda k tomu okrem iných aj Jaroslav Chlebo z ministerstva zahraničia. “Agenda cieľov udržateľného rozvoja nemôže byť len agendou vlády, ale musí byť aj agendou miestnych samospráv, musí byť agendou mimovládnych organizácií alebo vôbec populácie ako takej,” hovorí na margo zapojenia do napĺňania cieľov Chlebo. Dopĺňa, že rolu bude musieť zohrať aj podnikateľské prostredie, ktoré na oplátku požaduje stabilitu a predvídateľný regulačný rámec pre ich aktivity.
Do konca roka by mala vzniknúť základná mustra slovenského plánu implementácie globálnych cieľov. Malo by z nej byť jasné, ktoré ciele Slovensko prioritizuje a bude sa v nich osobite angažovať. Predchádzať tomu budú medzirezortné rokovania a v decembri by sa mohol návrh plánu dostať do pripomienkovania verejnosťou, vysvetľuje inštitucionálne procesy Chlebo. Ako reaguje Andrea Girmanová z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií, do tohto procesu sa plánuje naďalej aktívne zapájať aj občianska spoločnosť.
Súčasťou plánu by mala byť rovnako tak zahraničná časť realizovaná mimo Slovenska - napríklad formou rozvojovej spolupráce, ako aj národná časť, ktorá by sa mala zladiť aj s platnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001. Chlebo v tej súvislosti pripúšťa jej možnú modifikáciu či novelizáciu.
V niektorých krajinách už s implementáciou agendy začali. Na základe švédskej iniciatívy vznikol panel OSN, ktorý zahŕňa krajiny, ktoré sú s realizáciou popredu. Okrem Švédska, ide o Brazíliu Ugandu, či Nemecko. Panel chce napomôcť výmene skúseností a diskusii o výzvach a ich riešeniach. Vzniká tak ďalší kanál, prostredníctvom ktorého môže aj Slovensko a slovenská odborná verejnosť získať know-how od tých, ktorí už na agenda 2030 istý čas aktívne pracujú.
Financovanie vo vzduchu
Kľúčovou otázkou, ktorú bude musieť riešiť aj slovenská vláda, je financovanie. Či už doma, ale najmä v zahraničí. Tá zatiaľ nie je jasne vyriešená. Podľa analýzy Sustainable Solutions Development Network (SSDN), zoskupenia pri OSN, by to len v tzv. rozvojových krajinách s nízkym a strednej nízkym príjmom (krajiny, ktoré majú podľa Svetovej banky HDP na hlavu v priemere nanajvýš 2000 dolárov) malo vyjsť na 1,3 bilióna dolárov ročne. To predstavuje štyri percentá hrubého domáceho produktu týchto krajín merané v parite kúpnej sily.
Kľúčovú časť z toho - až polovicu - by mal podľa štúdie dokázať pokryť súkromný sektor a tzv. mobilizácia vnútorných zdrojov. “Ide napríklad o získavanie príjmov do štátnych rozpočtov z daní, ktoré mnohokrát vďaka praktikám firiem z rozvinutých krajín uniknú smerom na bohatý Sever,” vysvetľuje Andrea Girmanová. Dopĺňa, že na konferencii o financovaní rozvoja v etiópskej Addis Abebe v júli tohto roku to bola kľúčová oblasť stretu záujmov krajín tzv. globálneho Juhu a Severu. Organizácia ActionAid pritom podľa nej odhaduje, že rozvojové krajiny prídu týmto spôsobom rok čo rok o 120 až 160 miliárd dolárov.
A napokon dane v tejto súvislosti spomína aj Chlebo z ministerstva zahraničia. Hovorí o tom, že daňové zdroje, ktoré rozvojové krajiny stratia, sú niekoľkonásobne väčšie než tie doposiaľ vynakladané prostredníctvom rozvojovej spolupráce. Daňové úniky sú tak podľa ActionAid a ďalších odborníkov v rámci nerovnovážne nastaveného daňového systému legálnou cestou ako tie peniaze vyviesť z krajín. Z krajín, v ktorých by inak mohli prispievať napríklad k rozvoju školstva či zdravotníctva, prípadne k adaptácii na klimatickú zmenu či rozvoj infraštruktúry. Ďalšie zdroje z týchto krajín odchádzajú ilegálnymi cestami. Podľa správy washingtonského think-thanku Global Financial Integrity rast týchto ilegálnych únikov medzi rokmi 2003 až 2012 dvojnásobne prevýšil rast globálneho HDP a dosiahol dokopy až 6,6 bilióna dolárov.
Situácia s financovaním cieľov vo vnútri rozvinutých krajín je odlišná. Mnohé z obsahu cieľov sa v nich už totiž v istom formáte realizuje. To znamená, že bude síce neraz potrebné modifikovať ich realizáciu, no financovanie už patrí pod niektorú z existujúcich rozpočtových kapitol a teda nevytvorí novú bezprostrednú záťaž pre rozpočet.
Celkovo by všade vo svete vrátane rozvinutých krajín ako je aj Slovensko, mala agenda stáť 2 až 3 bilióny dolárov ročne. Výraznú časť z toho by tvorili veľké infraštruktúrne projekty v oblasti energetiky, transportu, či potláčania, respektíve adaptácie na zmenu klímy. Konkrétne zdroje financií a s tým súvisiace záväzky napriek snahe identifikovať ich na samite v Addis Abebe, stále nie sú jasné.
Rozvojová spolupráca zostáva v hre
Podľa spomínanej správy SSDN by okrem mobilizácie vnútorných zdrojov suma, ktorú by na realizáciu cieľov v tých úplne najchudobnejších rozvojových krajinách mali poskytnúť bohaté rozvinuté krajiny cez rozvojovú spoluprácu a podobné schémy, predstavuje 0,23 percenta ich HDP počas celej realizácie agendy. Podľa správy ide o sumu v rozmedzí 133 až 161 miliárd dolárov ročne. Ide o krajiny ako je Afganistan, Etiópia či Kambodža. HDP na hlavu tam v priemere len o málo presahuje 600 dolárov ročne.
Tzv. krajiny s nižšími strednými príjmami, s priemerným HDP na hlavu 2000 dolárov ročne - patrí medzi ne napríklad Arménsko, Bolívia, Kamerun či India - budú podľa správy SSDN takisto potrebovať podporu, no len v úvodných fázach realizácie agendy. Neskôr by už výdaje mala pokryť napríklad spomínaná mobilizácia vnútorných zdrojov.
Napomôcť k tejto časti financovania agendy by malo naplnenie viac než 40-ročného záväzku bohatých krajín odvádzať na rozvojovú spoluprácu 0,7 percenta hrubého národného dôchodku. Ten sa stal aj súčasťou jedného z nových cieľov. Záväzok v tejto výške sa od budúceho roku bude týkať aj Slovenska. Dosiaľ pre nás platí výnimka ako novej členskej krajiny EÚ, podľa ktorej by sme mali na tento účel odvádzať 0,33 percenta nášho HND. Podľa správy hodnotiacej rozvojovú spoluprácu Slovenska v roku 2014 však náš podiel dosiahol len 0,084 percenta s klesajúcou tendenciou.
Slovensko si zatiaľ záväzky neplní
Na naše nenapĺňané záväzky v otvorenom liste z konca septembra adresovanom premiérovi poukazuje aj Marián Čaučík, riaditeľ Dobrej noviny a ambasádor Európskeho roka rozvoja. Predsedu vlády a relevantných ministrov tou cestou žiada o ich plnenie. Argumentuje okrem iného podporou rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci slovenskou verejnosťou. Na tú poukázali výsledky viacerých eurobarometrov.
Nádej na zvýšenie dávajú kuloárne informácie o medzirezortnej dohode o určitom navyšovaní bilaterálnej časti rozvojovej spolupráce. To sú napríklad rozvojové projekty realizované mimovládnymi organizáciami, akademickými inštitúciami či podnikateľmi v krajinách ako je Keňa, Afganistan či Moldavsko. Prejaviť by sa to mohlo aj v rozpočte na rok 2016.
Bodku za zmenou rozvojovej agendy dá klimatický samit
Skutočne kľúčovým pre dosiahnutie Cieľov udržateľného rozvoja však podľa názorov mnohých svetových lídrov prezentovaných na newyorskom samite OSN bude klimatická dohoda, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta na klimatickom samite v Paríži v decembri tohto roku.
V New Yorku totiž rezonoval názor, že ak sa nepodarí zvrátiť zmenu klímy, môžu jej dopady negovať či znemožniť výsledky ostatných cieľov. Obzvlášť pálčivo sa táto téma týka menej rozvinutých ostrovných krajín, ako je Kiribati, Tuvalu či niektoré karibské republiky. Ich ústavní činitelia v New Yorku najdôraznejšie bili na poplach.
O urgencii tejto témy však nehovorí len uplynulý samit. Vypovedajú o tom napríklad aj aktivity americkej administratívy, ktorá v poslednej dobe otvorene presadzuje klimatickú agendu. Silne sa v nej angažuje aj pápež František, ako aj predstavitelia iných vierovyznaní.
A Čína, ktorá sa dosiaľ stavala do pozície obete klimatickej zmeny spôsobenej rozvinutými krajinami, tiež mení rétoriku a pod tlakom vlastných problémov so životným prostredím sa stáva hlasným podporovateľom zmeny postojov ku klíme. Okrem iného pred niekoľkými dňami ohlásila vytvorenie burzy s emisnými povoleniami do roku 2017. Pridávajú sa aj ďalšie krajiny, ako napríklad Brazília, ktorá prisľúbila výrazné zníženie emisií už do roku 2025.
Nová rozvojová agenda nie je pre členské krajiny OSN nijako právne záväzná. “Je to primárne morálny a etický záväzok vo vzťahu k budúcim generáciám. K našim deťom a potom ich potomkom,” hovorí Jaroslav Chlebo z rezortu zahraničia. V tej súvislosti občianska spoločnosť na slovenskej aj nadnárodnej úrovni upozorňuje na potrebu agendu ďalej aktívne presadzovať, sledovať vznik národných plánov a monitorovať, ako sa realizujú.
Tento článok je posledný z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
Úvod
Pomoc chudobným alebo len hra s číslami? Ako svet zachraňuje sám seba
Ciele udržateľného rozvoja
1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu
7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj