Vo februári Slovensko čaká dôležité rozhodnutie. V takzvanom referende o rodine budeme hlasovať o tom, či sa postavíme proti trendu, ktorý je aktuálny vo vyspelých krajinách. Priznávanie práv na sobáše, adopciu či aspoň registrované partnerstvá pre takzvanú LGBT komunitu (z ang. Lesbian, Gay, Bisexual, Transgender) je aktuálne už vo väčšine krajín Rady Európy. Okrem otázky ľudských práv je to však zaujímavá téma aj z ekonomického hľadiska. Pozrite si štyri dôvody, prečo je to tak.
1. Ružové euro
„Normálne by ste ma na žiadnom veľtrhu s istotou nenašli,“ priznáva pre britský denník The Independent španielsky umelec Jose Ruanco. „Toto je môj prvý. A v žiadnom prípade by som si ho nedal ujsť.“ Reč je obrovskej výstave ExpoGays, vôbec prvej na svete, ktorá je venovaná biznisu, ktorý je určený predovšetkým pre sexuálne menšiny. Počas troch dní sa každoročne na tejto akcii vystrieda viac ako 20-tisíc návštevníkov, ktorí majú zvyčajne k dispozícii 180 stánkov od vystavovateľov z celého sveta.
Napriek tomu, že hlavným motívom veľtrhu je prezentácia tovarov a služieb, ktoré sú určené primárne pre homosexuálov, organizátori pripomínajú, že je určená pre všetkých. Aj keď je pravda, že špecifická obuv či tričká, ktoré prezrádzajú, že človek má záujem spoznať niekoho rovnakého pohlavia, nemajú opodstatnenie pre heterosexuálov. Na LGBT komunitu sa v súčasnosti zameriavajú najmä nočné kluby, obchody, reštaurácie alebo aerolinky.
„Napríklad spoločnosť American Airlines sa v priebehu deväťdesiatych rokov rozhodla cieliť svoje marketingové aktivity práve na sexuálne menšiny. „V priebehu piatich rokov, do roku 1999 vďaka tomu stúpli príjmy spoločnosti z „ružových peňazí“ z dvadsiatich na takmer dvesto miliónov dolárov ročne,“ hovorí hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda.
2. Nehnuteľnosti a kúpna sila
Ľudia z LGBT komunity totiž predstavujú veľmi zaujímavú kúpnu silu. Len v Spojených štátoch amerických sa finančné možnosti sexuálnych menšín na rok 2013 odhadovali na 830 miliárd dolárov. Mnohé zahraničné firmy ako napríklad Google, Amazon alebo Starbucks si tento fakt uvedomujú a snažia sa na verejnosti pôsobiť v prospech LGBT komunity. „Tá túto snahu dokáže oceniť spotrebnou lojalitou k ich produktom,“ vysvetľuje Kovanda.
Ekonomický potenciál sexuálnych menšín sa však nepremieta len do spotrebiteľského správania. Podľa mnohých na seba previazaných hypotéz táto komunita nepriamym spôsobom zvyšuje aj ceny nehnuteľností. Ide napríklad o gay štvrte v San Franciscu, bostonský South End alebo aj o Menčesterskú ulicu Canal Street, kde po príchode veľkého počtu zástupcov LGBT komunity stúpli ceny nájomného aj nehnuteľností.
Vo všeobecnosti existujú tri teórie, ktoré tento fakt vysvetľujú. „Jedna z možností je, že vzhľadom na to, že homosexuálne páry bývajú často bezdetné, môžu ušetrené prostriedky vo vyššej miere investovať do nehnuteľností na lukratívnej adrese,“ tvrdí Kovanda.
Podľa Lee Badgettovej z Wiliamsovho inštitútu, ktorý sa venuje výskumu sexuálnej orientácie a verejnej politiky, môže byť tento fakt spôsobený aj tým, že homosexuáli majú vyššie estetické cítenie ako bežní ľudia. „Preto svojimi zásahmi pridávajú nehnuteľnostiam hodnotu,“ hovorí. Ďalšia z teórií rastu cien nehnuteľností hovorí o tom, že LGBT ľudia vytvárajú zblížené komunity, ktoré sú schopné účinnejšie lobovať u komunálnych politikov. To sa prejaví rozvojom miest, kde bývajú, a následným rastom cien v príslušnej lokalite.
3. Pracovné prostredie
Práve zblížená komunita je jedným z faktorov, ktoré hrajú pomerne významnú úlohu aj v korporátnej sfére. Dokonca aj na Slovensku existuje LGBT business fórum, ktoré sa zaoberá rozdielmi a začlenením sexuálnych menšín v pracovnom prostredí. „Ľudia z veľkých zahraničných firiem ako napríklad IBM alebo Dell tu prezentujú svoje vnútorné politiky voči sexuálnym menšinám,“ hovorí Martin Macko, výkonný riaditeľ neziskovej organizácie Iniciatíva Inakosť. Najmä vo veľkých zahraničných spoločnostiach totiž existuje v tomto smere pomerne otvorená firemná politika.
Jednoduchá logika hovorí, že ak sa zamestnanec vo firme cíti pohodlne, otvorene a prijatý svojimi kolegami, jeho pracovný výkon je lepší. „Veľmi dôležitá je aj rozmanitosť pri rozhodovaní, pretože je vždy výhodnejšie, ak sa stretne viacero rôznorodých názorov, ako keby o jednej veci rozhodoval tím zložený z typovo podobných ľudí,“ upozorňuje Macko. Práve tieto „cudzie“ prvky pri riešeniach často vytvárajú priestor na získanie konkurenčnej výhody, čo v konečnom dôsledku pozitívne ovplyvňuje aj tržby či zisky spoločnosti.
4. Gay turistika
Existuje však aj priamočiarejší spôsob, ako zo sexuálnych menšín vyťažiť nejaké peniaze. Gay turistika sa totiž už pomerne dávno stala výnosným biznisom pre miesta, ktoré sa profilujú ako otvorené voči LGBT komunite. Vo všeobecnosti sa hovorí o dvoch scenároch, ako môžu zisky z takejto činnosti vyzerať.
V prvom rade je to takzvaná svadobná gay turistika, ktorá je aktuálna najmä v Spojených štátoch amerických. „Na svadby homosexuálov, tak ako na ktorékoľvek iné, prichádza vždy veľké množstvo hostí. Tí sa musia niekde ubytovať, niečo jesť, a práve tam sa tvoria veľmi zaujímavé finančné prostriedky,“ vysvetľuje Badgettová. V Spojených štátoch zároveň neexistuje obmedzenie, ktoré by hovorilo o tom, že homosexuálna svadba je prípustná len pre občanov štátu, ktorý takúto ceremóniu uznáva. „V praxi to teda znamená, že mnohé páry cestujú do susedného štátu len kvôli možnosti zosobášiť sa,“ dopĺňa.
Druhý príklad ziskov založených na LGBT populácii môžeme nájsť napríklad v Prahe. V Českej republike je totiž registrované partnerstvo legálne už od roku 2006. A hlavne, česká spoločnosť je k sexuálnym menšinám omnoho tolerantnejšia ako napríklad tá slovenská. Podľa Lukáša Kocandu dnes v Prahe nájdete množstvo barov, nočných klubov, hotelov, reštaurácií alebo aj sáun, ktoré sú orientované práve na LGBT komunitu. Okrem toho Praha postupom času preberá po Budapešti označenie – hlavné mesto gay porna. „Aj táto filmová produkcia a prítomnosť príslušných štúdií je, pochopiteľne, zdrojom príjmu,“ objasňuje Kovanda.
Na druhej strane má však vyššia koncentrácia homosexuálov aj svoje negatívne dôsledky. Od roku 2004 v Českej republike citeľne pribúda počet ľudí nakazených vírusom HIV, ku ktorému došlo na základe homosexuálneho či bisexuálneho styku. A liečba infikovaných taktiež niečo stojí.