To, že sever Európy ovládol vrchol rebríčka a juh spodok, nie je vzhľadom na vývoj v posledným rokoch žiadnym prekvapením. Kde je však pôvod týchto obrovských rozdielov?
Súčasný stav a vyhliadky sú výsledkom dlhodobého vývoja. Veľkú úlohu hrajú ekonomické a politické inštitúcie a ich kvalita a, samozrejme, aj dlhodobá hospodárska politika vlád. Štáty severu sa napríklad dlhodobo vyznačujú rovnostárskou hospodárskou a sociálnou politikou, čoho výsledkom sú najnižšie príjmové nerovnosti na svete.
Súvisí to aj s tým, že severania lepšie platia dane?
Morálka spoločnosti je dôležitým faktorom. Neplatenie daní a korupcia sú v škandinávskych štátoch pomerne zriedkavými javmi, hlavne v porovnaní s krajinami ako Grécko alebo Taliansko. Nesmieme zabudnúť ani na hospodársku politiku zameranú na inovácie, ktorá sa v škandinávskych štátov odzrkadľuje napríklad vo vysokých výdavkoch na vedu a výskum. Samozrejme, sú aj individuálne faktory, Nórsku napríklad pomáha i ropné a plynové bohatstvo.
Grécko bolo kolískou Európy, Portugalsko a Španielsko boli veľké kolonizačné veľmoci. Talianske mestské štáty ovládali obchod. Je ich súčasný ekonomický pád prirodzenou súčasťou cyklu, alebo ide o viac?
Svetové hospodárstvo je dynamickým miestom a štáty, ktoré nezachytia poslednú vlnu rozvoja, neúprosne zaostávajú oproti svojim kontinentom. Mediteránne štáty nezachytili nástup moderného priemyslu a trhovej ekonomiky v druhej polovici 18. a v prvej polovici 19. storočia, a od toho obdobia nikdy nepatrili medzi lídrov vo svetovom hospodárstve.
Budú sa problémy juhu Európy naozaj ťahať ďalších päť rokov, ako hovoria prognózy?
Áno, hospodárske problémy južných štátov sú naozaj hlboké a bez hlbších štrukturálnych reforiem sa môžu ťahať aj dlhšie ako v horizonte piatich rokov. Kombinácia vysokého verejného dlhu, nízkeho hospodárskeho rastu a vysokej nezamestnanosti je veľmi vážna. Grécko napríklad od vypuknutia krízy utrpelo straty na úrovni veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch. Prepad HDP približne o štvrtinu bude nahrádzať dlhé obdobie.
Vidíte v predpovediach aj nejaké pozitívum pre tieto krajiny?
Ako pozitívum možno vnímať jedine to, že hospodárske dáta naznačujú, že tieto krajiny majú najhoršie krízové obdobie za sebou. Pomaly sa obnovuje hospodársky rast a stabilizuje (nepatrne znižuje) nezamestnanosť.
Čo robia severské štáty oveľa lepšie ako ostatné, z čoho si môže zobrať príklad celá Európa?
Ako som už spomínal, kľúčom je podľa mňa kvalita politických a ekonomických inštitúcií. A, samozrejme, zodpovedná hospodárska politika zameraná na sociálny zmier a inovácie. Kombinácia týchto faktorov vytvára zo severských štátov dobré miesto na podnikanie. Dôležitá je ešte aj kvalita vzdelávacích systémov, ktoré sú zamerané na poskytnutie čo najvyššej rovnosti šancí.
Ak sa pozrieme na ďalší vývoj, osobne vidím len tri možné scenáre. Sever potiahne juh, juh stiahne sever, alebo sa ich cesty rozdelia. Ako to vidíte vy?
V zásade s vami súhlasím. Veľa závisí od rýchlosti zotavenia južných štátov a ochoty severu ich financovať. Osobne si myslím, že do vytvorenia a udržania eurozóny sa už vložilo veľa úsilia a financií, takže jej rozpad alebo zúženie je iba krajným riešením.
Ku komu sa pridá stredná Európa?
Cieľom strednej Európy, respektíve krajín V4, by, samozrejme, malo byť držať sa tej skupiny, v ktorej je Nemecko. To je najdôležitejším obchodným partnerom týchto štátov a v regióne je aj vysoké zastúpenie nemeckých firiem.