Hneď za hranicou míňame obrovskú sochu vojaka a za ňou sa už odkrýva pohľad na Užhorod. Po prvých metroch je nám na prvý pohľad jasné, že tu sa začína „iný“ svet. Dramatickou zmenou prechádza vozový park a nastupuje všadeprítomná azbuka. Cesty v uliciach mesta miestami pripomínajú tankodrom. My po výpadovke v smere na Mukačevo pokračujeme na užhorodský „bazár“. Kto pozná tržnicu v poľskom meste Nowy Targ, nech na ňu hneď zabudne. Tá v Užhorode ju totiž predbehne nielen rozlohou, ale hlavne nekonečným sortimentom a bezkonkurenčnými cenami. Nevesty skúšajúce svadobné šaty, chalupári obzerajúci vrčiace kosačky či motorové píly alebo tlačenica v pouličnej obdobe veľkopredajne s domácou elektronikou.
Originály so zárukou
Užhorodský trh sa stal zdrojom príjmov pre stovky miestnych. Ich kreativita a schopnosti predávať zaskočia i tých, ktorí sem zablúdia zo zvedavosti. A s prázdnymi rukami rozhodne neodídu. „Trh je otvorený každý deň okrem pondelka. Vtedy oddychujeme po zaslúženej práci. Sme tu hlavne pre Slovákov,“ vysvetľuje trhovník Michal Jurčenko. Ako pohotovo dodá, domáci by aj nakupovali, ale nemajú za čo.
Čítajte aj:Užhorod vďačí našim peňaženkám
Michal, samozrejme, predáva to najkvalitnejšie oblečenie široko-ďaleko. Na predaný tovar ako správny obchodník dáva i záruku. „Pri všetkých veciach garantujem minimálne dva roky. Oproti Turkom a Poliakom predávam skutočné originály, zlatá ukrajinská robota,“ šikovne presviedča. Na tom istom mieste už predáva viac ako tri roky a vraj sa ešte nikto nesťažoval. „Takéto tričko stojí u vás v obchode najmenej 40 eur, tu ho kúpite za štvrtinu. Ber alebo nechaj tak,“ odsekne, keď vidí nerozhodnosť.
Ukrajina zažíva zlé časy a eurové útraty Slovákov dávajú miestnym šancu prežiť. Za 1 euro sme v banke dostali 23 hrivien. Ukrajinská mena však na tom už bola pre domácich i horšie. „Pred pár mesiacmi stálo euro až 40 hrivien. Pre Slovákov neboli nákupy nikdy lacnejšie ako vtedy,“ pripomína Svetlana Filko. Pri otázke, ako sa žije v Užhorode, odpovie, že ťažko. Úsmev a priateľské vystupovanie však nestráca, tak ako väčšina obyvateľov hraničného mesta. Miestni totiž žijú intenzívne najmä na ulici. Tu debatujú, oddychujú a stále sa usmievajú.
Bez rečovej bariéry
Popri domácej Ukrajinčine počuť v užhorodských uliciach často i maďarčinu. Nie je sa čomu čudovať, Maďari vraj tvoria asi jednu tretinu obyvateľov. „Takmer všetci obyvatelia Užhorodu rozumejú slovenčine, slovenské televízne stanice sa tu tešia veľkej obľube,“ pritakáva Svetlana. Keď sa pýtame na centrum mesta, prichádza tradičná odpoveď „očeň krasivije“, čiže veľmi pekné. Po skúsenostiach z ošarpanej tržnice realita prekoná očakávania. Zásluhou miestnej univerzity tu počuť viaceré svetové jazyky. Po prechádzke najdlhšou lipovou alejou v Európe na promenáde vedľa rieky Už mierime na Slovensko. Predposlednú prekážku pri ceste na hranicu predstavuje moderné nákupné centrum Dastor. Potom nasleduje posledná zastávka – benzínová pumpa. Tu si každý Slovák natankuje plnú nádrž, liter za približne 80 centov. Problém natrafiť na nejakú benzínovú pumpu nehrozí, v Užhorode a jeho blízkom okolí ich stojí okolo 20. Ukrajinci však majú na Slovensko ťažké srdce pre jednostrannú vízovú povinnosť. My víza na Ukrajinu nepotrebujeme, ale Ukrajinci k nám áno. Úzkostlivá ochrana východnej hranice Európskej únie nám teda popularitu u Ukrajincov nepriniesla.