Ak by sa Spojené štáty predsa len rozhodli zaútočiť na Sýriu, vyšlo by ich to podľa správy pre americký Kongres na stovky miliónov dolárov. V prípade, že by sa tento konflikt predĺžil, rýchlo by sa mohol zaradiť do rebríčka najnákladnejších vojen USA za posledných 70 rokov. Najdrahším vojnovým konfliktom v histórii USA z hľadiska celkových výdavkov pritom podľa správy pre Kongres ostáva suverénne druhá svetová vojna. Američania na ňu vynaložili viac ako 4 bilióny dolárov. Ak by sme však prirovnali výdavky k počtu nasadených vojakov, prvenstvo by získal konflikt v Afganistane. Zatiaľ čo v druhej svetovej vojne boli náklady na jedného vojaka 255-tisíc dolárov, v Afganistane sa vyšplhali takmer na 9,5 milióna eur.
Dôvody čoraz vyšších nákladov na vedenie vojen sú podľa analytikov dve. Na jednej strane je použitie čoraz sofistikovanejších zbraní. Na druhej strane aj zmena samotného spôsobu vedenia vojen. „Významnú zmenu predstavuje asymetrickosť vojnových akcií, kde na jednej strane stojí regulárna armáda a na druhej strane teroristické skupiny,“ vysvetľuje bezpečnostný analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Tomáš Rezek. Zatiaľ čo teroristické skupiny si podľa jeho slov starostlivo vyberajú ciele tak, aby svojimi útokmi spôsobili maximálne škody, armáda sa musí sústrediť na obranu všetkých kritických bodov.
Na množstve nezáleží
Novým hrozbám sa prispôsobilo aj vyzbrojenie armád. Veľké množstvo klasických zbraní a nukleárne vyzbrojovanie stratili zmysel. „Trendom sa stala takzvaná inteligentná obrana. Tá zahŕňa skôr defenzívne a preventívne formy boja proti novým bezpečnostným hrozbám,“ spresňuje bezpečnostný analytik Ivo Samson. Spadajú sem bezpilotné lietadlá, laserom navádzané strely, protiraketové systémy alebo budovanie špeciálnych protiteroristických bojových jednotiek. „V súčasných podmienkach sa sofistikované systémy zavádzajú do takmer všetkých zbraňových systémov, ale prednosť majú tie so strategickým významom a tie, ktoré umožňujú realizovať aj regionálne operačné a taktické úlohy v boji proti terorizmu,“ dodáva bývalý náčelník generálneho štábu Marián Mikluš.
S tým súvisí tiež zmena výdavkov armád. Namiesto tradičných zbraní čoraz viac investujú do moderných zbraňových systémov. „Nárast týchto výdavkov sa nedá merať len priamymi nákladmi na výrobu a údržbu nekonvenčných bojových prostriedkov. Je potrebné zarátať aj prudký vzostup výdavkov na vojensky výskum,“ dodáva Samson.
Bojuje sa najmä v mestách
So zmenou protivníka súvisí aj zmena bojiska. „Hlavné boje sa už neodohrávajú na rozľahlých pláňach, kde dochádza k taktickým manévrom,“ konštatuje Rezek. Kľúčovými sa ukázali najmä boje v mestách, kde mocnosti strácajú svoju prevahu, keďže použitie štandardnej taktiky by znamenalo výrazné straty medzi civilistami, čo si z politických dôvodov nemôžu dovoliť. V reakcii na to preto armádni predstavitelia tlačia na vývoj nových technológií, ktoré minimalizujú straty. Ako príklad môžu slúžiť bezpilotné lietadlá, ktoré sa najprv používali len na prieskumné lety, no dnes sú už nasadzované na presné útoky. „Pri súčasnom relatívne vyspelom systéme GPS navedenia je možné voliť cieľ tak, že sa eliminuje na minimum faktor vysokých strát na životoch civilistov a majetku,“ dodáva Mikluš. Napriek technologickému pokroku však vojna ostáva v princípe rovnaká. Ako poznamenáva bezpečnostný analytik Justin Crump, v konečnom dôsledku bude vždy o vojakoch bijúcich sa o víťazstvo v bahne a špine.