Ak uchovávate v počítači telefónne čísla či adresy ľudí s cieľom ich ďalšieho spracovania, máte od minulého roka niekoľko zbytočných byrokratických povinností navyše. Musíte mať vypracovaný nový, podrobnejší bezpečnostný projekt v rozsahu desiatok až stoviek strán, v ktorom dopodrobna opíšete, akým spôsobom tieto osobné údaje chránite. Musíte tiež vypracovať detailne písomné poučenia pre osoby, ktoré pracujú s týmito údajmi. A ak takýchto osôb máte vo firme viac ako dvadsať, musíte poslať jedného zamestnanca, ktorý bude na nich dohliadať na Úrad pre ochranu osobných údajov. Aby tam zložil skúšku z právnych predpisov. Stredne veľkú firmu, ktorá zamestnáva sto ľudí, vyjdú tieto novinky na viac ako 700 eur. Aj z týchto dôvodov žiadajú zamestnávateľské a podnikateľské zväzy novelizáciu zákona. „Súčasný zákon ukladá podnikateľom povinnosti, ktoré znamenajú enormnú administratívnu a finančnú záťaž, bez akéhokoľvek pozitívneho efektu,“ tvrdí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) vo svojom vyhlásení.
Nad rámec požiadaviek
Zákon je navyše podľa zamestnávateľov i advokátov zbytočne tvrdý. Viac než to žiadajú európske smernice, kvôli ktorým bola súčasná právna úprava prijatá. „Implementovali sme predpisy EÚ v takej prísnej forme, že v aplikačnej praxi môžu slovenské požiadavky na ochranu osobných údajov spôsobovať serióznu záťaž,“ hovorí právnik advokátskej kancelárie Maple & Fish Marek Šmid. Podľa neho by preto bolo vhodné, pokiaľ by sa zákon novelizoval.
Opatrnejšie sa k požiadavkám zamestnávateľov stavia partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala. Aj on uznáva, že zákon znamená pre podnikateľov neúmernú záťaž a ide nad rámec európskej smernice. Pripomína však, že v súčasnosti už Európska komisia pracuje na prísnejšom nariadení, ktoré pravdepodobne v roku 2015 alebo 2016 nahradí existujúce zákony o ochrane osobných údajov. Toto nariadenie bude pritom obsahovať povinnosti, ktoré už obsahuje náš súčasný zákon. „Novelizácia zákona by teda načas odsunula problém, ale o rok, dva by podnikatelia museli splniť predmetné povinnosti na základe nariadenia,“ tvrdí Pala.
Za zákonom vidia lobing
Úrad pre ochranu osobných údajov požiadavka zamestnávateľov prekvapuje. Tvrdí, že v minulosti bol tento zákon s nimi prerokovaný a do vlády išiel zákon bez zásadných rozporov. Zamestnávatelia naopak tvrdia, že ich pripomienky neboli akceptované. Expert AZZZ na túto problematiku Vladimír Očenáš vidí za zákonom snahu úradu posilniť si vlastnú pozíciu a lobing niektorých firiem. „Po schválení zákona sa objavilo množstvo subjektov, ktoré ponúkali bezpečnostné projekty a školenia, možno išlo aj o bývalých zamestnancov úradu,“ hovorí Očenáš. Túto prax HN potvrdili aj niektoré firmy.