Ako hodnotíte rozhodnutie rezortu financií zmierniť tempo konsolidácie? Nezvyšuje to riziko rastu štátneho dlhu?
Zmiernenie tempa konsolidácie oproti predpokladom nie je dobrou správou pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Z krátkodobého hľadiska to vnímam ako súčasť celoeurópskeho úsilia zladiť ozdravovanie verejných financií a rast ekonomiky.
Vláda sa chce zamerať na podporu rastu ekonomiky. Je možné takýmito investíciami naštartovať rast ekonomiky? Ak áno, aký je ten pomer?
Z tohto pohľadu je škoda, že ani v tomto roku sa zrejme nepodarí vyčerpať rozpočtované zdroje z fondov Európskej únie v objeme takmer 700 miliónov eur.
V tomto roku je však veľkým rizikom hospodárenie samospráv. V čom spočíva?
Veľa závisí od hospodárenia samospráv, ktoré naďalej predstavujú riziko oproti plánovaným hodnotám. V roku 2013 sme vyrátali, že predstavuje 100 až 150 miliónov eur. V zásade sa však prenáša aj do ďalších rokov. Spočíva najmä v bežných výdavkoch na mzdy, tovary a služby, kde v zásade rozpočet počítal s poklesom. Ten však bude v tomto roku ťažko dosiahnuteľný. Navyše v ďalšom období treba počítať s voľbami v samosprávach. To, pochopiteľne, sťažuje situáciu pri konsolidácii.
Bude aj v budúcom roku rizikom ďalšie zadlžovanie nemocníc?
Návrh rozpočtu neráta s ďalším zadlžovaním nemocníc, čo je pri očakávaných výdavkoch verejného poistenia optimistický predpoklad.
Ako to môže vyzerať reálne?
Rozpočet neráta s možnosťou, že nemocnice dostanú výrazne viac peňazí ako v tomto roku. Tým pádom sa dá predpokladať, že ich zadlžovanie bude pokračovať. Možno síce nie vysokým tempom, ale nedá sa ani predpokladať, že sa zastaví.
Ako hodnotíte reálnosť konsolidačných opatrení v celkovej výške takmer 600 miliónov eur, zastúpené zefektívnením činnosti verejnej správy, bojom proti daňovým unikom a zvýšením efektivity výberu daní? Považujete ich za reálne?
Komplexne ich vyhodnotíme až po ich zaradení do rozpočtu v októbri. Niektoré z nich, napríklad boj proti daňovým únikom, sú však ťažko kvantifikovateľné, preto by nebolo dobré, keby konsolidácia vo výraznej miere závisela len od nich. Predpokladám preto, že do zoznamu pribudnú ešte ďalšie opatrenia.
Aké riziko pre štátny rozpočet predstavuje nová metodika ESA2010?
Môžu nastať spätné korekcie údajov za rok 2013. Tie by boli významné najmä v oblasti deficitu. Do budúcnosti však treba počítať s tým, že nová metodika bude znamenať mierny nárast dlhu. V krajnom prípade môže ísť o niekoľko percentuálnych bodov, čo môže viesť k aktivácii ďalších sankčných mechanizmov.
Čo môže prekročenie limitov dlhovej brzdy znamenať pre náklady na obsluhu dlhu? Hrozí nám v súvislosti s rastom dlhu napríklad nárast úrokov a nákladov na jeho správu?
Dôležité je udržať dôveryhodnosť krajiny na finančných trhoch. V októbri tomu môže výrazne pomôcť kredibilný konsolidačný plán. V opačnom prípade budú trhy citlivejšie posudzovať riziko spojené so Slovenskom.
Môže sa stať, že by mal takýto deficitný rozpočet za dôsledok pokles dôvery finančných trhov voči Slovensku? Čo môže byť rizikom pre hodnotenie ratingových agentúr?
Pokiaľ bude snaha stabilizovať dlh na strednodobom horizonte, následky revízie deficitov mierne smerom nahor nemusia byť významné.
Čo je najväčším rizikom relatívne vysokého tempa zadlžovania krajiny?
Malé a otvorené krajiny si nemôžu dovoliť takú vysokú zadlženosť, ako napríklad silné európske ekonomiky. Keby dlh Slovenska naďalej výrazne stúpal, bolo by len otázkou času, kedy by sme sa dostali na čiernu listinu finančných trhov.
Aké riziká by so sebou prinieslo prekročenie dlhovej úrovne 57 percent HDP, keď už vláda musí predkladať vyrovnaný rozpočet, najmä vzhľadom na to, s akými deficitmi pracuje v súčasnosti?
Prekročenie hranice 57 percent by bola veľmi nepríjemná správa. Na druhej strane má ministerstvo financií v talóne niekoľko opatrení, ako nedopustiť, aby dlh hranicu prekročil. Vidno to aj zo snahy ministerstva, že ciele sú nastavené tak, aby táto hranica nebola prekročená. Musím však povedať, že rezort zabudol do dlhu zarátať zadlženie nemocníc, ktoré sú v deficite. Tým pádom by dlh hranicu prekročil v budúcom roku. Predpokladám, že je to len technická chyba a niečo ešte upravia, aby to tak nebolo.
Ministerstvo však očakáva, že ekonomika v budúcom roku porastie o 2,2 percenta a dlh je len tesne pod kritickou hranicou, na úrovni 56,9 percenta. Môže sa stať, že sa dlh vymkne spod kontroly?
Štát má stále viacero možností. Ustavične môže upravovať hotovostné rezervy štátu, predať aktíva, získať mimoriadne dividendy, ktoré síce nie sú riadnym príjmom, ale dokážu pomôcť pri financovaní dlhu. Sú teda nejaké opatrenia, ktoré podľa mňa bude chcieť ministerstvo využiť, aby sa nedostalo cez túto hranicu, lebo tá je už veľmi varovná.
Keďže Brusel povolil zmierniť tempo konsolidácie, vláde najviac zväzuje ruky zákon o dlhovej brzde. Ak by sa objavila iniciatíva zmeniť tento zákon, ako by to vnímali trhy?
Tým, že zákon bol schválený výrazným konsenzom a je v platnosti krátko, zmeny by neboli vnímané veľmi pozitívne. Osobne to však nepredpokladám. Rezort financií urobí podľa môjho názoru všetko pre to, aby dostalo dlh pod kontrolu a stabilizoval sa v strednodobom horizonte.