Pri ministrovi financií opäť raz stálo šťastie. Po tom, ako minulý rok deficit zachránila kanibalizácia druhého piliera, tentokrát prišlo na pomoc oživenie ekonomiky. Keďže porastieme rýchlejšie, ako analytici pôvodne očakávali, aj príjmy štátu budú vyššie. V tomto a budúcom roku to bude o takmer 260 miliónov eur viac ako očakával rezort v júni. Pochmúrne scenáre sa tak zrejme nenaplnia a Kažimír môže v tomto roku pokojne sedieť s nohami vyloženými na stole a pozerať sa, ako peniaze tečú do štátnej kasy. A práve v tom je problém. Akonáhle sa pred ním objaví problém, má plné ústa rečí o tom, ako treba šetriť. Keď však nebezpečenstvo pominie, o radikálnych krokoch už nie je ani počuť. Teda aspoň nie smerom k vláde, lebo vtedy sa spravodlivý hnev ministra obráti na už klasického obetného baránka, ktorým sú samosprávy. Čo na tom, že majú v budúcom roku hospodáriť takmer s rovnakým objemom financií, ako v roku 2008. Vláda sa pritom neobmedzuje. V budúcom roku majú jej výdavky naopak stúpnuť na 17 miliárd eur, čo je o päť miliárd viac ako pred piatimi rokmi. Napriek tomu považuje Kažimír za najväčšie riziko pre rozpočet práve samosprávy. Sú to však práve mestá a obce, ktoré v posledných dvoch rokoch hospodárili s prebytkom a výška ich dlhu sa postupne znižuje. To sa o štátnom dlhu rozhodne povedať nedá. Ten by mal podľa aktuálneho návrhu rozpočtu na budúci rok len tesne podliezť hranicu, pri ktorej by musela vláda predložiť vyrovnaný rozpočet. To by bol v našich končinách naozaj nevídaný jav. Väčšina analytikov nie je tak optimistická ako ministerstvo financií. V prieskume sa totiž zhodli, že štát túto hranicu pri dlhu prekročí. Samotný rezort pritom priznal, že do poslednej projekcie dlhu nezapočítal dlhy nemocníc. A tak ministrovi financií neostáva nič iné, len naďalej strašiť samosprávy a spoliehať sa na svoju šťastnú hviezdu. Je to však práve vláda, ktorá by si mala pozametať pred vlastným prahom.
Lukáš Kvašňák
redaktor analytického oddelenia