Nie sú to nové technológie, ani obrie ázijské ekonomiky, ktoré ťahajú svetové hospodárstvo najviac vpred. Čo teda? Odpoveď je prekvapivá a jednoduchá zároveň. Ženy.
"Čína, India a ani internet ekonomiku nespasia, ekonomický rast je poháňaný ženami," písal už pred krízou britský časopis The Economist. A vo svojich článkoch analyzoval, ako vplýva vyššia zamestnanosť žien na rozvoj svetovej ekonomiky. K čomu prišiel? Nárast pracujúcich žien v minulých desaťročiach prispel k rastu globálnej ekonomiky viac než nové technológie či globálne koncerny. V rozvojových krajinách dokonca prispeli po nástupe nového milénia ženy k hospodárskemu rastu oveľa viac než enormne sa rozrastajúca Čína. Ak by sme k tomu pripočítali aj objem neplatenej práce v domácnosti, prínos by bol ešte oveľa vyšší.
"Ak sa na problematiku pozrieme z pohľadu ľudského kapitálu, tak v niektorých krajinách zostáva nevyužitá polovica pracovnej sily, polovica rozumu, polovica ľudského potenciálu," hovorí profesor Jeffrey Sachs vo videoprednáške Kolumbijskej univerzity zverejnenej na webovej stránke Coursera.
Snímka: Lukáš Zajac, Afganistan, 2013
Rodová nerovnosť pritom najviac brzdí rozvojové ekonomiky. Najhoršie sú na tom krajiny západnej Afriky a Blízkeho východu. Nerovné postavenie žien a mužov sa v rozvojových krajinách prejavuje v školstve, práci, ale aj účasti na politike, v ktorej sú ženy takmer úplne vylúčené z hry. "Rozvíja sa tak len istá časť spoločnosti a vznikajú veľké vnútorné nerovnosti a diskriminácia. Výsledkom je potom nespravodlivá spoločnosť, ktorá nemôže dobre fungovať v žiadnych smeroch," vysvetľuje Eva Sládková z občianskeho združenia Človek v ohrození. No hoci by sa zdalo, že ide o problém rozvojových krajín, opak je pravdou. Intenzita problému sa síce líši, no týka sa celého sveta a prakticky každej časti ľudského života v spoločnosti.
"Rodová diskriminácia, najmä diskriminácia žien, má na spoločnosť obrovský vplyv. Býva jedným z hlavných dôvodov, prečo niektoré spoločnosti zostávajú zaseknuté v extrémnej chudobe," dopĺňa americký profesor. Ak sa sprístupní vzdelanie aj ženám, ak sa im umožní získavanie vedomostí a schopností rovnako ako mužom, tak je neskôr oveľa viac pravdepodobné, že budú schopné sa o seba postarať a vymaniť sa z chudoby.
Sachs tiež celkom pragmaticky poukazuje na to, že úlohou žien nie je len prispieť peniazmi do rodinného rozpočtu alebo formou daní do štátnej kasy. Žena má aj svoje neodňateľné postavenie pri zabezpečení ďalšej generácie. "Investícia do dievčaťa, je investíciou do matky. Investícia do matky, je investíciou do ďalšej generácie," hovorí.
Menej detí na úkor práce
Platí pritom, že čím sú ženy vzdelanejšie, tým menej detí rodia. A to aj v krajinách, kde prevládajú mnohopočetné rodiny. Ak sa žena dostane k vzdelaniu a začne pracovať, zarába peniaze, ktoré sú silným argumentom, prečo by z roboty odísť nemala. Manželské zväzky, v ktorých žena pracuje, majú väčšinou menej detí. Tým sa potom dostáva väčšej pozornosti, lepšej stravy, zdravotnej starostlivosti a napokon aj kvalitnejšie vzdelanie. A to má za následok lepší sociálny rozvoj a hospodársky rast celej spoločnosti.
Obavy z negatívneho vývoja populácie pri zvyšovaní ekonomickej aktivity žien sa pritom ukazujú ako neopodstatnené. Pre ženy v krajinách s dobrým systémom podpory rodín, s dostupným vzdelaním a podmienkami pre prácu, je prirodzené hľadať strednú cestu medzi kariérou a rodinným životom.
Krajiny s vysokým zapojením žien do pracovného procesu ako Švédsko a USA majú vyššiu pôrodnosť než napríklad Japonsko a Taliansko, kde oveľa viac žien zostáva v domácnosti. Na mieste nie sú ani obavy z toho, že pracujúce ženy nevenujú dostatočnú pozornosť deťom. Prieskum Maryland University ukázal, že ženy venovali v roku 2003 rovnaký čas deťom ako v roku 1965. Čas venovaný profesionálnej práci šiel na úkor domácich prác, ktoré sú viac technizované a profesionalizované.
Snímka: Milica Danková, Tanzánia 2013
Zákony, kultúra a tradície
Kým rodová nerovnosť je najrozšírenejšia v krajinách západnej Afriky, najlepšie sú na tom severské krajiny ako Fínsko, Nórsko, Dánsko či Švédsko. Ženy sa tam dokážu najlepšie uplatniť vo všetkých sférach života, spoločnosť tam uľahčuje rodičovstvo. Na to, aby sa situácia zmenila a zlepšila v ostatných krajinách sveta a priblížila sa k severskému vzoru, by museli krajiny prejsť reformami vo viacerých sférach.
K lepšiemu skĺbeniu rodinného a pracovného života prispieva podpora mladých rodín, “materská” dovolenka aj pre mužov, ale aj zriaďovanie materských škôlok, ktoré ženám po určitej dobe umožnia návrat do pracovného života. Príkladom pozitívneho vývoja sú práve škandinávske krajiny, kde sa počas posledných desaťročí podarilo vytvoriť optimálne podmienky pre spojenie rodiny a kariéry. Podobným príkladom je Francúzsko, kde sú materské škôlky a družiny k dispozícii širokoplošne a zadarmo.
Rodovej rovnosti však často nebránia len zákony, ale aj tradície a kultúra. Sociálne a behaviorálne experimenty ukazujú, že sa inak správame k ženskému a mužskému pohlaviu, inak sa prihovárame dieťaťu v modrom a inak v ružovom oblečení, nezávisle od skutočného pohlavia. Chlapcovi a dievčatku tak viac či menej vedome formujeme ich budúci svet, mantinely konania, možností a príležitostí. V praxi sa to prejavuje rôzne, niekedy tradícia nepustí dievčatá do školy, alebo ich smeruje len k určitej kariére, inokedy ženám nedovolí vlastniť pôdu, či rozhodovať o svojom zdraví alebo deťoch.
Ženy sú tiež oveľa výraznejšie vystavené chudobe než muži, známy je napríklad pojem feminizovaná chudoba. Za kratší koniec neraz ťahajú aj v zdraví. Zdravie žien je ohrozenejšie než zdravie mužov, najmä kvôli tomu, že privádzajú na svet deti. Zároveň platí, že tam, kde je zdravie horšie, umiera viac najmenších detí. To núti rodičov v rozvojových krajinách mať viac detí. V týchto krajinách totiž často nefunguje sociálny systém a o rodičov sa v starobe starajú deti. Pri vyššej miere úmrtí, sú tak deti poistkou pred starobou v chudobe. Tomuto “poistnému” systému sa pritom naplno venujú predovšetkým ženy.
Slovensko v téme rodovej rovnosti
Situácia je na Slovensku síce o poznanie lepšia než v mnohých rozvojových krajinách, zďaleka však nie je ideálna. Napriek pozitívnemu vývoju v poslednom desaťročí, je rodová nerovnosť aj na Slovensku stále viditeľná v mnohých oblastiach súkromného a verejného života. Hoci spravidla sa znevýhodnenia týkajú žien, v niektorých prípadoch majú rodové stereotypy nepriaznivý dopad aj na mužov.
Rodová nerovnosť sa na Slovensku prejavuje napríklad na vplyve rodičovstva na zamestnanosť žien a mužov. V rodinách s deťmi mladšími ako šesť rokov výrazne klesá zamestnanosť žien, ale zamestnanosť mužov rastie. "Miera zamestnanosti 25- až 49-ročných žien s dieťaťom mladším ako šesť rokov je nižšia ako 40 percent, u mužov tej istej vekovej kategórie a v tej istej fáze rodičovstva však viac ako 83 percent," približuje Barbora Petrová z tlačového odboru ministerstva práce.
Narodenie dieťaťa pritom ovplyvňuje aj výšku platu oboch pohlaví. Príjmové nožnice medzi mužmi a ženami sa roztvárajú viac a viac po narodení každého dieťaťa. Takýto efekt rodičovstva sa prejavuje takmer vo všetkých krajinách Európskej únie, na Slovensku je ale extrémne silný, pripomína Petrová.
Nie ja pláca ako pláca
Ako zarábajú slovenské ženy? Ich hodinová mzda nedosahuje ani dve tretiny mediánu hodinovej mzdy v slovenskom hospodárstve. "Napriek štatisticky dobrej vzdelanostnej úrovni žien, ženy nedosahujú porovnateľné zárobky s mužmi, nakoľko vzdelanie v ´typicky ženských oblastiach´ je oceňované nižšie, dopĺňa Petrová. Rodový mzdový rozdiel na Slovensku sa už dlhodobo pohybuje nad priemerom Európskej únie, z roka na rok sa však situácia zlepšuje.
Na druhej strane sa Slovensko umiestňuje na popredných priečkach, keď ide o úroveň vzdelania žien a máme aj relatívne dobré zastúpenie žien v ekonomických rozhodovacích pozíciách. No aj tak ženy neraz narážajú na tzv. sklený strop - bod, za ktorý sa majú v kariére výrazne nižšiu šancu dostať než muži.
Najväčšie problémy s rodovou rovnosťou alebo diskrimináciou žien možno badať mimo miest. Veľké rodové nerovnosti sú najmä v marginalizovaných rómskych komunitách, kde je situácia žien výrazne poznačená silnými rodovými stereotypmi a viacnásobnou diskrimináciou, čo sa prejavuje aj v postavení na trhu práce. Ženské predstaviteľky menšín sú dvojnásobne znevýhodnené všade na svete.
Snímka: Mária Candráková, Thajsko, 2011
Zlé hodnotenie Slovenska
V svetových rebríčkoch nedosahuje Slovensko uspokojivé umiestnenia. V európskych rebríčkoch sa umiestňujeme na chvoste, v svetových v strede pelotónu. No naše problémy sa od tých v rozvojových krajinách líšia.
Zatiaľ čo ženy v mnohých krajinách globálneho Juhu sa môžu tradične venovať len domácnosti a otázkou je vôbec možnosť, aby sa odtiaľ dostali do školy či k širším príležitostiam sebarealizácie, ženy na Slovensku sa stretávajú s trochu iným problémom. Rodovo nespravodlivá je na Slovensku najmä deľba práce v domácnosti a starostlivosť o deti.
To znamená, že ženy sa nemajú problém dostať k vzdelaniu či zamestnaniu, no keď sú zamestnané, tak venujú starostlivosti o deti, starostlivosti o dospelých a domácim prácam, teda neplatenej práci, týždenne priemerne štyrikrát viac času ako zamestnaní muži.
Slovenská pomoc inde
Slovensko má síce v rodovej rovnosti čo doháňať u seba doma, no vrámci našej rozvojovej spolupráce pomáhame aj iným. "Sme presvedčení, že ženy a ich špecifické potreby musia byť zohľadnené a efektívne riešené v rámci rozvojových intervencií," približuje Peter Stano z ministerstva zahraničných vecí.
Slovensko úspešne implementovalo desiatky projektov, kde rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien boli jedným z nosných pilierov. V slovenských stratégiách tvorí prierezovú prioritu, nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Ide hlavne o projekty poskytované pod značkou SlovakAid, ktoré realizujú viaceré slovenské organizácie združené v Platforme mimovládnych rozvojových organizácií.
Na rodovú rovnosť budú mať v blízkej dobe zaostrené krajiny OSN. Počas najbližších 15 rokov sa zaviažu k zrovnoprávneniu žien vo vzdelávaní či práci, plánujú teda spraviť to, čo sa doposiaľ rozvojovým aktivitám neveľmi darilo. Dať mužom a ženám rovnaké šance by mal byť len jeden zo 17 cieľov, ktoré majú Spojené národy prijať v septembri tohto roka.
Tento článok je piaty z 20-dielneho seriálu o Cieľoch udržateľného rozvoja, ktoré budú svetoví lídri schvaľovať na samite v New Yorku v septembri tohto roka. Seriál vzniká v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
Ciele udržateľného rozvoja
1. Odstrániť chudobu vo všetkých jej podobách kdekoľvek na svete
2. Odstrániť hlad, podvýživu a dosiahnuť potravinovú bezpečnosť
3. Zaistiť zdravý život a podporiť blahobyt
4. Zabezpečiť vzdelanie v rovnakej kvalite pre všetkých a podporiť celoživotné vzdelávanie
5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat
6. Zaistiť dostupnosť vody, udržateľný vodný manažment a sanitáciu
7. Zabezpečiť prístup k dostupnej a udržateľnej energii
8. Podporiť udržateľný ekonomický rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu
9. Stavať odolnú infraštruktúru a podporiť udržateľnú industrializáciu a inovácie
10. Znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi
11. Vytvárať bezpečné a odolné mestá a ľudské osídlenia
12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu
13. Vykonať okamžité kroky v boji s klimatickou zmenou
14. Zachovať a udržateľne využívať oceány a moria
15. Chrániť pevninské ekosystémy, podporovať udržateľný lesný manažment, bojovať proti rozširovaniu púští
16. Zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých, vytvoriť efektívne a zodpovedné inštitúcie
17. Posilniť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj