Nový minister hospodárstva Peter Žiga má chuť prepájať. Plynovodmi. Napredovanie ich výstavby je pre rezort jednou z hlavných priorít, potvrdil pre HN jeho hovorca Maroš Stano. Prepájať chce najmä smerom na juh. Napríklad prostredníctvom „slovenského“ plynovodu Eastring, ktorý je síce zatiaľ iba na papieri, no už má našliapnuté na to, aby sa dostal aj do programového vyhlásenia vlády.
Zarobíme na poplatkoch
Ide o viac ako 800 kilometrov dlhý plynovod, ktorý by cez Balkán dovážal do Európy plyn z krajín Blízkeho východu. Končiť sa má vo Veľkých Kapušanoch. Postaviť ho plánuje Eustream – slovenský prepravca plynu, v ktorom je väčšinovým vlastníkom štát. Sekunduje mu energetický gigant EPH z portfólia podnikateľa Daniela Křetínskeho.
Slovensko by vďaka Eastringu mohlo zarobiť na poplatkoch. „Ak by plynovody na východnom Balkáne získali nový impulz v obojsmernom režime, mohli by sme z toho ťažiť na tranzitných poplatkoch. Hovorí sa o približne 20 miliónoch eur ročne,“ pripomína šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková.
Vďaka novému plynovodu by sme sa navyše mohli napojiť na súčasné plynovody na juhovýchode Európy a dovážať plyn napríklad z Azerbajdžanu, vyzdvihuje rezort hospodárstva aj analytici.
Náplasť na Nord Stream
Nová „plynová cesta“ by navyše odvrátila inú plynárenskú „hrozbu“ v podobe dostavby druhej vetvy rusko-nemeckého plynovodu Nord Stream. „Rusko ako hlavný dodávateľ plynu do Európy sa totiž už viackrát vyjadrilo, že plyn v budúcnosti neplánuje dodávať cez ukrajinskú prepravnú sieť, čo by malo zákonite negatívny dosah aj na pozíciu Slovenska ako prepravnej krajiny,“ hovorí šéfredaktor portálu venergetike.sk Martin Dargaj. Ak by sa táto vetva postavila, Slovensko by prišlo o 400 miliónov eur na tranzitných poplatkoch. Eastring by teda slovenskému prepravcovi plynu aspoň čiastočne vykompenzoval straty.
Práve kvôli Nord Streamu iniciovalo Slovensku ešte na jeseň zaslanie dvoch protestných listov do Bruselu, ktoré napokon podpísali lídri deviatich krajín únie. Postoj Slovenska voči tomuto plynovodu zostáva s príchodom nového ministra nezmenený, ubezpečil Stano. Napriek tomu sa ďalší protestný list nechystá. Bruselu „stoja“ na stole už tie predchádzajúce. Čaká sa, kým sa Európska komisia vyjadrí.
Zamestnanosť neprinesie
No ani Eastring nemusí mať až také výhody, ako sa zdá. „Slovenskí vrcholní politici vyvíjajú veľké medzinárodné úsilie a lobujú za podporu tohto projektu v zahraničí, avšak reálny prínos pre zvýšenie zamestnanosti na Slovensku bude minimálny,“ pripúšťa Ferenčáková. Počas výstavby si u nás vyžiada približne 80 pracovných miest, počas prevádzky len asi 10, dodala. Cena projektu je pritom omnoho vyššia. Až dve miliardy eur.
Eastring je zatiaľ iba na papieri. Čaká na schválenie od Európskej komisie – je však len jednou z alternatív, z ktorých si bude Brusel vyberať. Na Balkáne je viacero návrhov na plynovody, ktoré si konkurujú, a Eastring je iba jedným z nich. No už na jeseň sa dostal do zoznamu prioritných projektov únie. A to nášmu prepravcovi plynu otvára dvere k financiám aj k rýchlejším povoleniam v Bruseli.
Priority ministra majú medzery
Už minulý týždeň minister hospodárstva potvrdil, že jednou z jeho ďalších priorít bude aj znižovanie cien elektriny pre veľké podniky. Odborníci by uvítali odvážnejšie kroky. Napríklad väčšiu transparentnosť, hovorí analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. Problémové je stanovovanie výšky sieťových poplatkov. Tie tvoria až 60 percent z toho, čo platíme napríklad v cene elektriny. Do procesu ich určenia vstupuje najmä výška majetku distribučných spoločností a náklady na jeho údržbu. No tu je kameň úrazu. „Verejnosť nemá prístup k rozhodujúcim údajom, čiže majetku a oprávneným nákladom regulovaných subjektov, ktoré vstupujú do ceny,“ vysvetľuje Badida. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví preto vykonáva aj fyzickú kontrolu majetku. No ani po „audite“ nebudú presné čísla dostupné verejnosti. „Ide o vec obchodného tajomstva,“ reagoval úrad. Zároveň odmietol obvinenia z netransparentnosti.
