V Tatrách zatvoria nemocnicu. Aby ju hneď prestavali na hotel

Vysoké Tatry si pred vyše 100 rokmi postavili na budovaní liečební svoj biznis. Teraz však postupne o punc kúpeľného mesta prichádzajú. Po zániku viacerých legendárnych zotavovní odchádza do zabudnutia ďalšia z nich. Kedysi špičková vojenská nemocnica v Novej Polianke definitívne končí. „Z technických príčin zatvorené,“ hlási od začiatku mája oznam vyvesený na dverách Granit Nemocnice – Vysokošpecializovaného ústavu pre pľúcne choroby.

Bez pacientov i personálu
Ústav je aktuálne bez pacientov. Štátna akciová spoločnosť Horezza spadajúca pod rezort obrany, pod ktorú zatvorená nemocnica patrí, prepustila celý zdravotnícky personál. Z pôvodných 31 zamestnancov zo začiatku tohto roka jej v Novej Polianke ostalo iba sedem – traja údržbári a štyria ľudia z administratívy. Ešte pred tromi rokmi v nej pracovalo 101 ľudí.

So zotrvaním Novej Polianky na mape špecializovaných nemocníc Slovenska už firma zjavne nepočíta. „Ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o žiadosti spoločnosti Horezza o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Rozhodnutím o zrušení povolenia ukončí spoločnosť Horezza poskytovanie zdravotnej starostlivosti v daných priestoroch. V tejto veci však zatiaľ nebolo vydané rozhodnutie,“ vraví hovorkyňa rezortu Stanislava Pondelová.

Horezza svoje zámery napriek prísľubu do redakčnej uzávierky HN nevysvetlila. Nemocnica s podobným zameraním ako tá v Novej Polianke funguje v neďalekých Vyšných Hágoch.

Nemocnica končí presne 60 rokov a jeden mesiac po jej otvorení.

V hre je prestavba
Firma má s objektom stojacim v centre turistického ruchu iné plány. Chystaná rekonštrukcia zmení nemocnicu na hotel. Nemocnica sa dostala pod hlavičku firmy Horezza v polovici roka 2013, kedy došlo k premenovaniu a zlúčeniu vojenských zdravotníckych a rekreačných zariadení.

Do majetku štátnej firmy patria okrem tatranského ústavu ešte štyri hotely – v Piešťanoch, Tatranských Zruboch, Veľkej Fatre a pri Zemplínskej šírave. Náklady na prevádzku v Novej Polianke tak majú hradiť práve ostatné zariadenia Horezzy.

Ako akciová spoločnosť preto nedokáže konkurovať štátnym nemocniciam. „Pokiaľ si u nás zdravotnícky personál nedokáže na seba zarobiť, nemôžeme požiadať štát, aby nám dal peniaze na výplaty, ako je to v štátnych nemocniciach,” povedal generálny riaditeľ Horezza Stanislav Brečka pre marcové vydanie podnikového magazínu Horezza News.

Firma sa po rokoch generovania strát preklopila vlani do plusových čísiel, keď dosiahla historický zisk viac ako 173-tisíc eur.

Príčinou zatvorenia nemocnice sa stal dramatický prepad hospitalizovaných pacientov a tržieb. Kým do roku 2012 nemocnica vykazovala priemerný ročný zisk okolo 230-tisíc eur, posledné roky má veľké finančné problémy. Všeobecná zdravotná poisťovňa jej obmedzila liečenie bežných diagnóz a hospitalizácie schvaľovala cez revízneho lekára.

Vlani strata tatranského ústavu dosiahla približne 400-tisíc eur. V januári tohto roka mala priemerne 13 pacientov za deň, o mesiac neskôr už iba osem denne. Bola to však špeciálna kúpeľná klíma, ktorá lákala pod Gerlachovský štít tisíce vojakov. V minulosti nemocnicu navštevovali najmä vojaci z misií a jadro jej tržieb tak predstavovali platby od ministerstva obrany. Ranu tatranským klimatickým kúpeľom zasadila i víchrica, ktorá v roku 2004 zničila tamojšie lesy.

Osade hrozí úpadok
V Novej Polianke zrušením nemocnice nie sú nadšení. Na vojenské zariadenie bol totiž napojený celý spoločenský život. Jeho zánikom hrozí osade totálny úpadok. „Obávam sa toho. Už teraz je to tu vymreté a môže to byť ešte horšie. Dotkne sa nás to aj z praktickej stránky. Nemocnica zabezpečovala v minulosti kosenie trávy, kanalizácia je napojená na jej čistiareň odpadových vôd,“ vraví obyvateľka Novej Polianky a tatranská poslankyňa Mária Bittnerová.

Negatívnym príkladom môžu byť Tatranské Matliare. Po tom, ako firma z rezortu obrany zavrela miestny kúpeľný areál, mestská časť Vysokých Tatier začala vymierať. Prevádzku tu zavrela i pošta, spustlo miestne kúpalisko. Podobný osud postihol aj mestskú časť Popradu Kvetnicu, keď lokalita po zatvorení špecializovanej nemocnice respiračných chorôb v roku 2008 upadla do zabudnutia.

Bittnerovej sa nápad s hotelom pozdáva. „Možno si tam prepustení zamestnanci znova nájdu prácu,“ dodáva.

Nedávno zanikli liečebne a zotavovne
V januári 2010 zatvorila štátna akciovka Vojenské zdravotnícke zariadenia z rezortu obrany klimatické kúpele v Tatranských Matliaroch. Pracovalo v nich 80 ľudí. S kapacitou 200 hotelových a 150 chatových lôžok patrili vo Vysokých Tatrách k väčším hráčom. Zánik podniku spôsobil reťazovú reakciu. Ďalší podnikatelia nedokázali v Matliaroch udržať bežecké trate a reštauračné stánky. Prevádzku zrušila i pošta.

V októbri 2012 doplatili na zlú ekonomickú situáciu legendárne kúpele v Novom Smokovci. Spoločnosť Tatrasan, ktorá prevádzkovala liečebný dom Penzak, napokon skončila v konkurze. O prácu vtedy prišlo okolo 55 ľudí. Oproti roku 2010 mal firme počet pacientov klesnúť o pätinu. V roku 2012 dokonca o viac ako polovicu. Obvykle pritom kúpele ročne prijímali približne 1 500 pacientov. Tatrasan mal okrem licencie na kúpeľnú starostlivosť aj povolenie na ústavnú zdravotnú starostlivosť.