Genetická modifikácia je často interpretovaná ako jediná metóda, ktorá má riziká a tie majú byť väčšie, ako napríklad pri klasickom šľachtení. Ale všetky dôkazy, ktoré zatiaľ máme, hovoria skôr o opaku, tvrdí Tomáš Moravec.
V prvom rade, vy ste zástancom GMO?
Som za normálnu založenú na prínosoch rizikách. Prekáža mi, že zo všetkých možných šľachtiteľských
technológií je len jedna jedináde regulovaná, ostatné nie. Pritom jediný dôvod regulácie je, že táto
technika je novšia ako ostatné. Navyše teraz sa postupne objavujú ďalšie nové techniky, ako rôzne štiepenie či CRISPR (nástroj na úpravu genómu) a tie sú zatiaľ v rámci regulácie v akomsi vákuu. Niekto nevie, či sa budú považovať na GMO alebo nie, ale ak áno, tak v Európe skončili. Nikto ich tu nebude
využívať, pretože sa to neoplatí. Poplatky, ktoré treba platiť v rámci GMO regulácie sú také vysoké, že do toho nikto nechce ísť.
Spomínate metódy, ktoré regulované nie sú. O čo ide?
Napríklad mutagenéza. Vezmete nejaký chemický mutagén alebo rádioaktívny žiarič, vrece s osivom do toho buď ponoríte, alebo na to necháte pôsobiť žiarenie. Tak napríklad vznikol český sladovnícky jačmeň
Diamant v 50. rokoch. Väčšina odrôd repky, ktorá sa pestuje, vznikla takýmto spôsobom. Repkový olej sa pred 50 až 80 rokmi používal len na technické mazanie. Obsahoval kyselinu erukovú, ktorá je vyslovene
jedovaná. Dnes je to jeden z najlepších potravinárskych olejov, a to vďaka tomu, že sa pomocou ionizujúceho žiarenia pomohlo deaktivovať jeden gén, ktorý spôsoboval tvorbu kyseliny erukovej.
A takýto spôsob úpravy genetickej výbavy plodín nie je nijako regulovaný?
Nie je. Takisto už máme v Európe herbicídne rezistentnú repku, ktorá bola tiež vyvinutá takýmto
spôsobom, mutagenézou. A nikto to nekontroluje, či sa niekde šíri, nešíri, nikto nerobí feeding studies, že by to desať rokov dával krysám a pozeral, čo sa deje v tretej generácii. Takže regulácia je zameraná
len na jednu metódu šľachtenia.
Veľkou debatou v dnešnej dobe nie je len samostatne využívanie genetickej modifikácie, ale aj označovanie na obaloch potravín. Dozvieme sa, aké metódy šľachtenia boli použité na potraviny, ktoré kupujeme?
Označovanie potravín na obaloch je dosť podstatným prvkom regulácie. Ten je značne zavádzajúci. Ak urobíte z GM sóje olej, tak potraviny, ktoré vyrobíte s použitím tohto oleja, musia byť označené ako GMO.
Napriek tomu, že v tom oleji nie je ani DNA rastliny, ani proteíny a je úplne identický s GMO free olejom. Na druhej strane však chymozín, syridlo, ktoré sa bežne v Európe robí pomocou GM baktérií, sa neznačí.
Jediný dôvod je, že takú sóju tu nepestujeme, to pestujú v Amerike, ale syridlo robíme u nás. Takže, ak by sme chceli byť precízni, v Európe by bolo 90 percent syrov označených GMO. To isté sa týka vitamínových doplnkov. Celá regulácia je vymyslená tak, aby sa značili dovozové potraviny, nie tie európske.
Argument proti GMO je často zameraný na to, že následky na človeku preskúmané nie sú.
No, nie sú preskúmané niektoré následky. Ak na to budem žiariť mutagénom, alebo budem chodiť po poli a hľadať, čo sa dá mutovať štiepením, ani pri tom nie sú známe následky.
Ale pri šľachtení sa spája niečo prirodzené s niečím iným, prirodzeným.
To nie je úplne pravda. Pri šľachtení, nech už ide o použitie mutagénov alebo nie, množstvo nových kombinácii vedie k novým aktivitám, ktoré tam predtým neboli. Pri niektorých plodinách je možné si genómy nových šľachtencov prečítať. Ale nie pri všetkých. Napríklad študovanie genómu pšenice
je veľmi náročné a doteraz nebolo rozlúsknuté. Z toho napríklad vyplýva, že pri bežnom šľachtení
pšenice, či už to je GMO alebo nie, nikdy neviete, k akým zmenám došlo a aké budú mať následky. Sú známe prípady šľachtenia bežných odrôd plodín, ktorých výsledok bola odroda vyslovene nebezpečná. Pri
pšenici je to relatívne malá šanca, vysoká šanca je napríklad pri zemiakoch. Ale bežne to šľachtitelia sledujú.
Takže, ak to isté platí pri GMO plodinách, že sa nedá overiť ich bezpečnosť, je strach z genetickej modifikácie oprávnený, nie?
Nepovedal by som, že sa nedá overiť ich bezpečnosť. Dá sa porovnať ich bezpečnosť s bezpečnosťou tých, ktoré neboli modifikované. Dá sa zistiť, či sa v nich netvoria toxíny, či v nich nie je viac nebezpečných
látok, ako je prirodzené, či ak obsahujú insekticídy, neškodia nejakému druhu hmyzu a tak podobne. To, o čom zväčša hovoria environmentálne skupiny je, že sa nedajú vylúčiť neznáme riziká. A to sa nedajú. Ak sú neznáme, už zo samotnej definície slova ich vylúčiť nemôžeme. Ale to asi pri ničom. Je to často podávané tak, že neznáme riziká má len GMO, a tie majú byť väčšie ako napríklad predstavuje klasické šľachtenie. Ale všetky dôkazy, ktoré zatiaľ máme, hovoria skôr o opaku. Pri klasickom šľachtení dochádza
k oveľa väčším zmenám.
Hlavný argument je, že zmena génu môže mať aj následky na ľudské zdravie.
To je tá predstava, že sú známe plodiny a neznáme plodiny. Ale každý rok je medzi nové odrody zapísaných niekoľko odrôd pšenice, repky a ďalších plodín... to sú tie známe? Väčšina plodín obsahuje nejaké toxíny, ktorými sa rastlina bráni proti škodcom, ktorým je pre ňu aj človek. Obsahujú mnoho
alergénov. A toto je technológia, ktorá môže napríklad tieto alergény cielene odstrániť. Už v roku
2001 napríklad vyrobili sóju, ktorá často vyvoláva alergie, tak, že tie alergie netvorila. Ale tým sa to aj skončilo. Pretože bola GMO. Napriek tomu, že bola zdravá. Ale tieto dve veci idú v podvedomí ľudí proti sebe. Pritom to bola taká istá ako bežná sója.
Keď hovoríme o sóji, hovorí sa, že väčšina z nej je už modifikovaná. Máme ešte niekde aj pôvodnú
sóju?
V Európe v maloobchodoch GMO sóju a sójové výrobky nekúpite. Vo veľkom ako krmivo áno, to by ste zas mali problém zohnať GMO free, ale jej pestovanie v EÚ nie je povolené. Jediná u nás povolená GMO odroda, je kŕmna kukurica pre dobytok.
Existuje v súčasnosti vo svete plodina, ktorá bola toľko šľachtená, že jej pôvodná podoba už
neexistuje?
Napríklad kukurica. Ale tá otázka sa skôr dá formulovať tak, či existuje plodina, ktorá ešte je podobná svojmu predchodcovi, to by bolo ťažké nájsť. Možno repka. Na historických maľbách hostín je to dobre
vidieť. Kukurica bola kedysi maličká so semenami tvrdými ako orechy, červené melóny boli zelené, s množstvom semienok, takmer bez dužiny. Mrkva bola kedysi len biela a červená, oranžová bola vyšľachte Existuje v súčasnosti vo svete plodina, ktorá bola toľko šľachtená, že jej pôvodná podoba už
neexistuje? Napríklad kukurica. Ale tá otázka sa skôr dá formulovať tak, či existuje plodina, ktorá
ešte je podobná svojmu predchodcovi, to by bolo ťažké nájsť. Možno repka. Na historických
maľbách hostín je to dobre vidieť. Kukurica bola kedysi maličká so semenami tvrdými ako orechy, červené melóny boli zelené, s množstvom semienok, takmer bez dužiny. Mrkva bola kedysi len biela a červená,
oranžová bola vyšľachtená na počesť vládnuceho rodu Oranžských v Holandsku. Ale to všetko bolo postupným dlhodobým šľachtením. Takže najväčšie kroky do neznáma urobilo ľudstvo v dobe, kedy
to nikoho príliš netrápilo. Pretože ich trápil hlad. Dnes v Európe máme možnosť si vymýšľať problémy aj tam, kde nie sú. A toto vyrábanie problémov vyvážame aj do krajín, kde stále majú problém s hladom a odďaľujeme nástup technológií tam, kde to naozaj potrebujú. Či už ide o odolnosť voči chorobám
alebo o pridávanie vitamínov, ktoré ľuďom chýbajú do plodín, ktoré v daných krajinách vedia vypestovať.
A čo negatívny dosah šľachtenia?
Na to existuje výborný príklad v Indii. Tam šľachtili ryžu, aby bola biela, aby jednoduchšie spoznali, keď ju niečo napadne alebo je pokazená. Jej pôvodné žltkasté zafarbenie však spôsoboval betakarotén a prešľachtením sa tak v Indii pripravili o jej výživovú hodnotu.
Modifikáciou rastlín smerom k odolnosti proti plesniam, hubám, hmyzu či chorobám sa môžu postupne vyvíjať čorazodolnejšie škodce. Dá sa tomu zabrániť?
Ak pestujeme niečo na veľkej ploche, vytvorí sa tlak na škodce, aby to prekonali. Niekedy sa tomu dá zabrániť, niekedy nie. Ale nie je to problém len GM, ale poľnohospodárstva. Rezistencia nie je večná, preto sa musí šľachtiť znovu a znovu.
Niekde predsa musí byť hranica. Dokedy môže byť plodina menená a šľachtená?
No zatiaľ to ľudstvo robí 8-tisíc rokov a nie je vidieť nejaký limit. Ale pokiaľ ide o rezistenciu proti patogénu, taký kolobeh prispôsobovania sa škodcu a vývinu rastliny prebieha aj v divokej prírode už miliardy
rokov.
Takže späť k Európe. Tu sa môže pestovať len kukurica, ale dovážajú sa aj iné plodiny?
Áno.
Koľko z globálnej produkcie plodín je GMO?
Celkovo sa pestujú GMO plodiny na zhruba 180 miliónoch hektároch na celom svete. V Česku
to je menej než tisíc hektárov, na Slovensku bolo asi najviac, čo sa kedy pestovalo, na 300 hektároch.
A v ktorých krajinách sa pestujúnajviac?
Určite v USA, Brazílii, Argentíne, Kanade a potom v Austrálii, je čo sa týka plodín. A potom do toho vstupujú India a Čína, tam nepestujú plodiny, ale bavlnu, ktorá je odolná proti hmyzu. Čína pomerne
veľa investuje do vývoja týchto technológií a bola to aj prvá krajina, ktorá s transgénnymi plodinami začala. Pestovali tabak imúnny proti vírusovým infekciám. Chcú teda ísť v tejto technológii dopredu, ale rolu tam hrá čiastočne aj strach. Majú napríklad GMO odrodu ryže, ktorá je odolná proti hmyzu, ale boja sa, že hneď ako to povolia, väčšina farmárov bude pestovať túto odrodu a ak by náhodou bola citlivá na
niečo iné, napríklad pleseň, čo zistíte až pri pestovaní na veľkých plochách, mohli by prísť o jednu celú úrodu, a to si nemôžu dovoliť.
Počet obyvateľov sveta stúpa, do roku 2050 nás má byť 9 miliárd. Je GM podľa vás technológia
budúcnosti?
Je to rozhodne technológia, ktorú bude ľudstvo potrebovať, aby sa s rastúcim počtom obyvateľov
vyrovnalo. Podľa niektorých odborných článkov by veľa urobilo, keby obyvatelia rozvinutých krajín prešli na vegetariánsku alebo vegánsku diétu. Ale ešte som nepočul politika, ktorý by svojim voličom chcel zakazovať mäso.
Vy sa technológiou zaoberáte aj v súvislosti s liečivami a medicínou. Čo to znamená, ako to funguje?
Najstarším príkladom je napríklad inzulín. Ten je GMO už asi od roku 1979. Dnes je takých liečiv naozaj veľa a v medicíne to neboli nikdy žiadne kontroverzie. Vakcína proti papillomavírusu, proti žltačke
a väčšia biologických liečiv rakoviny, to je všetko transgénne GMO. Veľký rozdiel je v tom, že medicínu beriete, keď ste v ohrození života a ste ochotní urobiť viac-menej čokoľvek, takže to je iný scenár ako v potravine, ktorú jete denne.
Kto je Tomáš Moravec
Od roku 2006 pracuje ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR. Vyštudoval odbor biochémia na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V súčasnosti sa zaoberá určovaním a klasifikáciou rastlinných vírusov, šľachtením rastlín odolných proti vírusovým ochoreniam,
využitím rastlinných vírusov pri produkcii farmaceuticky významných látok v rastlinách a produkcii farmaceutických proteínov.