Víťazom projektu Nord Stream 2 – rozšírenie súčasného plynovodu Nord Stream po dne Baltského mora z ruského na nemecké územie – je exportér plynu Rusko. Porazeným? Ukrajina.
Projekt plánovaného plynovodu Nord Stream 2 spočíva v rozšírení súčasného plynovodu Nord Stream privádzajúceho zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora. No predstavuje zásadnú zmenu zásobovania strednej, južnej a východnej Európy vrátane Balkánu zemným plynom.
Nezávislosť od Ruska
Súčasný systém prepravy ruského zemného plynu do Európy vyzerá nasledovne. Ak začneme od severu, prvým plynovodom je zásobovacia línia pre export do Fínska. Ide o koncový plynovod. Druhým plynovodom je Nord Stream, ktorý vedie plyn z Ruska do nemeckého Greifswaldu.
O trochu južnejšie je na ruský systém napojené Pobaltie. Skúsenosti s politickým zneužívaním monopolných dodávok plynu viedli k vybudovaniu terminálu na príjem kvapalného plynu (LNG) v Litve. Pobaltské štáty preto môžu byť úplne nezávislé od dodávok plynu z Ruska.
Ďalším plynovodom je systém Jamal, ktorý vedie cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka. Ten nahradil prepravnú kapacitu pôvodného tranzitu plynu pre bývalú Nemeckú demokratickú republiku cez Slovensko a Česko. Dôvodom bolo opätovné zjednotenie Nemecka.
Rozhodujúcu pozíciu v celom systéme exportných plynovodov má Ukrajina. Cez jej územie vedie dnes málo využívaná odbočka do Poľska, hlavný systém vstupu do plynovodov Eustream a Net4Gas, ktoré zásobujú strednú a západnú Európu vrátane časti Balkánu a Talianska.
Posledným dôležitým plynovodom prechádzajúcim Ukrajinou je južná vetva do Rumunska, ktoré pokračuje cez Bulharsko do Srbska, Grécka a Turecka. Najjužnejším plynovodom je Blue Stream, ktorý vedie pod Čiernym morom z Ruska do Turecka.
Tranzitná pozícia Ukrajiny
Ruský export do Európy dosahuje okolo 140 miliárd kubických metrov plynu ročne, ak odpočítame Fínsko, Turecko a Pobaltie. Cez Ukrajinu ho tečie zhruba 70 percent. Tento fakt sa zdá pre Kremeľ neprijateľný, pretože dáva Ukrajine silnú vyjednávaciu pozíciu. Ukrajina sa navyše bez ruských dodávok plynu zaobíde.
Spotreba energií, teda aj plynu, poklesla nielen „odtrhnutím“ Donbasu a anexiou Krymu, ale predovšetkým pre štrukturálne zmeny ukrajinskej ekonomiky. K znižovaniu spotreby plynu prispieva aj dramatický nárast ceny plynu pre Ukrajincov. Ukrajinu tak už „vyhladovať“ zastavením dodávky plynu z Ruska nebude možné.
Zdá sa však, že sa ruským politikom podarilo presvedčiť svojich nemeckých a rakúskych partnerov, že exkluzívne tranzitné pozície Ukrajiny ohrozuje aj ich krajiny. V tomto prípade však treba povedať, že nejde o Sofiinu voľbu – buď Ukrajina, alebo plyn. Rusko chce výlučne zosilniť svoju mocenskú pozíciu a Ukrajinu „vymazať z európskej pamäti“. A zatiaľ sa mu to darí.
Technologická dilema
Ako by teda mal nový prepravný systém plynu fungovať? V prvom rade treba povedať, že doteraz ide o model variantný, hoci preferencie jednotlivých vlád v regióne – Brusel nevynímajúc – sú mnohokrát antagonistické. Tu sa začínajú špekulácie o víťazoch a porazených. Prvou technologickou dilemou je vyvedenie prepravnej kapacity, dnes obsluhované ukrajinským systémom, na nemecké územie.
Možnosti sú dve. Zvýšiť kapacitu Nord Streamu na 90 miliárd kubických metrov plynu ročne, čo by však vyžadovalo výstavbu ďalších dvoch vetiev podmorského plynovodu. Druhou možnosťou je zdvojnásobiť kapacitu súčasného Nord Streamu na 60 miliárd kubických metrov ročne a súčasne zvýšiť prepravnú kapacitu Jamal cez Poľsko na pôvodne oznámených 60 miliárd kubických metrov ročne.
Nevyhnutné otočenie prevádzky všetkých nemeckých plynovodov juh – sever zhodne s plynovodom Opal je jasné, ďalej to však začína byť zaujímavé. To, že všetky plynovody východ – západ, napríklad plynovod na Berlín a severný nemecký plynovod na Hamburg, STEGAL či Midal, budú zásobované z tohto nového koridoru, je evidentné. A tiež, že na území Českej republiky budú toky plynu obrátené rovnako. Ďalej sa však začína divoký západ.
Plynovod Tesla
Výstavba nového plynovodu Tesla, spájajúceho rakúsku odovzdávaciu stanicu Baumgarten s juhovýchodným Balkánom, znamená pre Slovensko takmer absolútnu stratu tranzitnej pozície. Plyn z Českej republiky by putoval cez hraničnú meraciu stanicu Lanžhot do slovenského Eustreamu, kde by po niekoľkých desiatkach kilometrov zamieril na juh do rakúskeho Baumgartenu. Cez ďalšiu časť Eustreamu by bol dopravovaný plyn pre Maďarsko.
Zvyšok plynovodu, ktorého kapacita presahuje 90 miliárd kubických metrov plynu ročne, by zásoboval Slovensko, ktorého spotreba nepresahuje štyri miliardy kubických metrov plynu ročne. Ešte horšia situácia by pre Slovensko nastala, keby Rakúsko – jeden z akcionárov projektu Nord Stream 2 – presadilo prepojenie plynovodu Net4Gas a rakúskeho plynovodu WAG.
Preto sa Slovensko snaží vybudovať plynovod East Ring. Obišiel by južnú hranicu Ukrajiny a napojil by sa na systém, ktorý z nej teraz vedie do Rumunska. Súčasťou by mal byť aj nový interkonektor medzi Rumunskom a Bulharskom, ktorý vedie oveľa západnejšie a možno ho prepojiť s plynovodom East Ring.
Medzi projektmi Tesla a East Ring tak vzniká konkurencia – nie sú to varianty, ale alternatívy. Rozhodnutie však bude závisieť od toho, kto hru „škatule, škatule, hýbte sa!“ vyvolal – od Rusov. A pochybujem, že by pre nich bol prijateľný systém, navyše technicky prepojený, ktorý by k hraniciam Ukrajiny privádzal veľké objemy ruského plynu. Možno sa však mýlim.
Vplyv zmeny systému
Teraz k víťazom a porazeným. Jasným víťazom je Rusko, ktoré sa zbaví závislosti od ukrajinského tranzitu. Víťazom je aj Nemecko, ktoré bude dostávať ruský plyn bez sprostredkovania – bez započítania tranzitných poplatkov do dovozných cien plynu. Medzi víťazov patrí aj Česká republika, ktorá dlhodobo posilní svoju tranzitnú pozíciu. Čiastočným víťazom je aj Rakúsko, pretože sa potvrdí medzinárodný význam odovzdávacej stanice v Baumgartene, a navyše – v prípade výstavby systému Tesla – získa tranzitné poplatky.
Najhoršia zmena systému zasiahne Ukrajinu, ktorá na tranzitných poplatkoch stratí zhruba tri miliardy dolárov ročne a navyše aj podstatnú výhodu pre politické vyjednávanie s Ruskom.
V neutrálnej pozícii zostane Poľsko, ak sa nerozhodne posilniť prenosovú kapacitu plynovodu Jamal. Jeho pozíciu pritom výrazne posilní nový terminál pre príjem LNG vo Świnoujście.
Najhoršie zmena systému zasiahne Ukrajinu, ktorá na tranzitných poplatkoch stratí zhruba tri miliardy dolárov ročne a navyše aj podstatnú výhodu pre politické vyjednávanie s Ruskom. Druhou krajinou, ktorú zmena stredoeurópskeho prepravného konceptu postihne, môže byť Slovensko. Všetko závisí od toho, či dá prednosť plynovodu Tesla, alebo projektu East Ring. Ak plynovodu Tesla, stratí tranzitné poplatky aj Rumunsko a Bulharsko – možno tak očakávať ich väčšiu podporu East Ringu.
Demarkačná línia
Sú tu však tri „ale“. Prvým je chronický nedostatok investičných prostriedkov pološtátnej ruskej energetickej spoločnosti Gazprom, ktorú vyčerpalo chybné rozhodnutie o výstavbe plynovodu Sila Sibíri, ako aj nízka cena ropy a plynu. Nord Stream 2 by síce pravdepodobne financovali nemecké a rakúske banky, ale zostáva podstatne zvýšiť kapacitu plynovodov na ruskom území smerom k Baltu – a tu sa zatiaľ ani nekoplo do zeme.
Druhým „ale“ je kalendár. Tranzitný kontrakt s Ukrajinou sa končí na Silvestra 2018, teda za dva a pol roka. Dovtedy je úplne nemožné „prekopať“ stredoeurópsky tranzitný systém, to si vyžiada minimálne osem rokov. Ak platí vyhlásenie Gazpromu, že tranzitný kontrakt s Ukrajinou už nepredĺži, kadiaľ bude prepravovaný do Európy ruský plyn?
Tretie „ale“ je dramatickejšie – je bezpečné, aby tretina plynu pre Európu závisela od dvoch plynových „kohútov“? Nový systém plynovodov v podstate sleduje líniu po druhej svetovej vojne – dúfam, že je to len náhoda.
Slovenský postoj
Slovenské plynárenstvo oslavuje 160. výročie existencie. Možnože sa táto informácia zdá nesúrodá s predchádzajúcim textom, a tiež by bola, keby pri tejto príležitosti Slovenská plynárenská a naftová únia v apríli neuskutočnila v Bratislave medzinárodnú plynárenskú konferenciu. Veni, vidi – a zaplesal som. Nie nad obsadením konferencie – od politikov cez zástupcov medzinárodných organizácií až po kompletný veliteľský štáb stredoeurópskeho plynárenstva a plynárenských podnikateľov, ale kvôli názorovej jednote takmer všetkých prednášajúcich.
Prvá jednota spočívala v stredoeurópskom odpore k výstavbe plynovodu Nord Stream 2. Nejde pritom o názor len politikov, ale aj plynárenstva. Potešujúca bola najmä podpora súčasného prezidenta Medzinárodnej plynárenskej únie Davida C. Carrolla. Druhou podstatnou spoločnou pozíciou väčšiny prednášajúcich bola striktná požiadavka zachovania tranzitnej prepravy ruského zemného plynu cez Ukrajinu.
Slovákom možno okrem iného závidieť postoj ich politickej reprezentácie k plynárenstvu – dnes plyn predstavuje asi 27 percent energetického mixu Slovenskej republiky a má pred sebou ambiciózny rast. Hlavným motívom je čistota ovzdušia a úsilie vytlačiť ostatné uhľovodíkové palivá, ktoré na rozdiel od zemného plynu silne negatívne ovplyvňujú kvalitu ovzdušia.
Výnimku z jednotného názoru na nové plynovody a pozíciu Ukrajiny predstavoval profesor Andrej Konopljanik, blízky ruskému vedeniu. Naposledy som podobné prejavy počul od ruských predstaviteľov v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci – vtedy však rusky, teraz anglicky. A potvrdil všetko najhoršie z úvodu tohto článku ako oficiálnu ruskú doktrínu.
Podľa účastníkov konferencie, ktorí si už skôr vypočuli Konopljanikove prejavy, nič k svojmu postoju nepridal ani neubral. Išlo však skôr o ochranné zafarbenie mloka než o konzistentný názor a nikto jeho prejav nehodnotil kladne. Lenže v medzinárodnom biznise nič nie je náhoda.
Problém Gazpromu
Ako už bolo spomenuté, Gazprom nemá dostatok investičných prostriedkov a súčasne celá stredná Európa s výnimkou Nemecka vystupuje proti projektu Nord Stream 2. Zdá sa teda, že Rusko vyhrocovaním postojov sa skôr usiluje o lepšiu vyjednávaciu pozíciu než o skutočnú doktrínu.
Ostré vyhlásenia, aké bolo pred rokom šéfa Gazpromu Alexeja Millera, že po skončení tranzitného kontraktu s Ukrajinou 31. decembra 2018 s ňou nebude zmluva obnovená, slabnú rovnako rýchlo, ako sa vzďaľuje možnosť výstavby a úprav plynovodných systémov v Nemecku a v strednej Európe. Gazprom preto bude musieť prepravovať plyn cez Ukrajinu aj po vypršaní súčasného kontraktu.
V súvislosti s tým sa špekuluje o vzniku nadnárodného „kuratória“ zloženého zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a Európskej únie, ktoré by dohliadalo na ukrajinský tranzitný systém. Uvažuje sa dokonca o privatizácii spoločnosti Ukr Trans Gas s tým, že 51 percent by zostalo ukrajinskej vláde a zvyšok akcií by si rozdelila EÚ a Gazprom. Nie je to nový model – na Slovensku už funguje niekoľko rokov.
V jednej židovskej anekdote poprosili umierajúceho zázračného rabína, aby im povedal najväčšiu múdrosť svojho života. Odvetil: „Všetko je inak!“