Slovenské firmy o krok bližšie k transparentnosti

Konečné číslo z minulého roka, teda 2 874 kontraktov, je však očistené od ďalších 3 079 čiastkových zmlúv. Tie sa totiž uzatvárajú na základe rámcových zmlúv. Priamy výber dodávateľov sa používal menej aj pri započítaní čiastkových zmlúv, avšak tu bol pokles menší. Počet zmlúv klesol len o 8,6 percenta na 5 953.
Prečo obstarávatelia k metóde, ktorá je označovaná ako najmenej transparentná a najväčšmi zneužívaná na nezákonné obohacovanie, siahali menej? "Vysvetľuje to novela zákona o verejnom obstarávaní, ako aj zlepšené právne vedomie obstarávateľov," myslí si predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie Rozália Molnárová. K výsledku podľa nej prispeli aj kontroly úradu. Z troch stoviek vlaňajších kontrol na základe vonkajších podnetov, ale aj z vlastnej iniciatívy, bol približne pri polovici porušený zákon.
Obstarávatelia vlani nakúpili tovary a služby za 61,2 miliardy korún, čo zodpovedá 5,1 percenta HDP. Už tradične drvivou väčšinou štrnástku najväčších obstarávateľov obsadili orgány štátnej správy a bývalé monopoly. Štrnásť najväčších odberateľov vlani nakúpilo za 26,5 miliardy korún. Figurujú medzi nimi napríklad Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenská správa ciest či Východoslovenská a Západoslovenská energetika. Z celkového objemu obstarávania pri týchto firmách vo väčšine prípadov rokovacie konanie bez zverejnenia tvorilo viac ako 80 percent finančnej hodnoty dodávok. V tejto kategórii sa teda politika obstarávania v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zmenila len minimálne.
"Tieto spoločnosti boli dlhodobo mimo zorného uhla médií a verejnosti," uviedla pre HN Emília Syčáková-Beblavá z Transparency International Slovensko s tým, že u nás ešte stále pretrváva tendencia používať netransparentné spôsoby nákupu tovarov a služieb. Situáciu podľa nej zhoršuje aj to, že sa dozorné a správne rady veľkých podnikov často obsadzujú na základe politických nominácií. Vylučuje sa to s verejným záujmom.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa hodnota verejného obstarávania znížila. Molnárová tvrdí, že sa zmenila jeho štruktúra. Pod vplyvom decentralizácie verejnej správy sa vyprofilovala nová vzorka obstarávateľov, a to na úrovni krajských samospráv. Tie vzhľadom na svoju podkapitalizáciu v niektorých sektoroch investujú menej. "Aj tu sa však dá pochybovať o opodstatnenosti výberu metód obstarávania," reaguje Beblavá, hoci spoločenský tlak na frekventovanejšie využívanie súťažných výberových metód narastá. Rokovacie konanie bez zverejnenia by sa totiž podľa zákona malo používať len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri živelnej katastrofe alebo v časovej tiesni.
Priamy výber v rokovaní bez zverejnenia aj naďalej zostáva po verejnej súťaži druhou najpoužívanejšou metódou obstarávania. Ostatné spôsoby - užšia súťaž či rokovacie konanie so zverejnením, sa využívajú len minimálne.