Ekonomické a stavovské záujmy podnikateľov v jednotlivých sférach hospodárstva medzivojnového Slovenska ochraňoval a presadzoval rozvetvený systém spolkov, zväzov, jednôt, komôr, rád a iných foriem mimovládnych záujmových organizácií. Bohatá štruktúra hospodárskych korporácií mala značný význam vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu Slovenska, lebo viaceré z nich prispeli aspoň k čiastočnému zmierneniu najostrejších hospodárskych problémov.
Najvplyvnejšími vo sfére priemyslu, obchodu a živností boli tri priemyselné a obchodné komory so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Akčný rádius troch komôr zasahoval celé územie Slovenska. Kontinuita ich činnosti siahala až do polovice 19. storočia. Činnosť upravoval uhorský zákonný článok IV z roku 1868, zatiaľ čo aktivity obchodných a živnostenských komôr českých krajín sa riadili rakúskym zákonom č. 85 z toho istého roku. V práci komôr tak pretrvával dualizmus zdedený po Rakúsko-Uhorsku. Na čele komory bol predseda, dvaja podpredsedovia a viacčlenné výbory. Komory mali riadnych aj píšucich členov. Výkonným orgánom bol sekretariát. Nezávislosť týchto korporácií do určitej miery obmedzovali právomoci ministra priemyslu a obchodu, ktorému podliehali. Minister potvrdzoval predsedu, vysielal do vedenia svojich zástupcov a mal aj právo komoru rozpustiť. Po vzniku ČSR minister s plnou mocou Vavro Šrobár z politických dôvodov rozpustil výbory komôr a ich vedenie podriadil vládnemu referentovi pre obchod a priemysel. V auguste 1919 sa pôsobnosť košickej komory rozšírila aj na Podkarpatskú Rus. V rokoch 1920 až 1924 sa do čela všetkých troch komôr dostali tzv. správne komisie. S cieľom prekonať paralelizmus vo vývoji komôr v dvoch častiach ČSR a koordinovať ich činnosť vznikla roku 1922 celoštátna Ústredňa čsl. obchodných komôr. V medzivojnových rokoch sa členstvo v komorách stalo pre podnikateľov daného regiónu povinné. Činnosť sa uskutočňovala v priemyselnej, obchodnej a živnostenskej sekcii. Členila sa na tri hlavné oblasti: poradnú, správnu a podpornú. Poradná činnosť komôr zasahovala prakticky všetky stránky hospodárskeho života v priemysle, obchode a živnostiach. Komory sa vyslovovali ku kľúčovým obchodno-politickým otázkam vrátane otázok zahraničnoobchodných, colných a tarifných, ďalej k jednotlivým zákonom a ďalším legislatívnym opatreniam, ako aj k daňovým, dopravným, sociálno-politickým a iným problémom. Plnili úlohu poradného orgánu vládnych inštitúcií a celej štruktúry štátnej správy. Boli zastúpené v štátnej rade živnostenskej, železničnej, elektrárenskej a v ďalších. Zaoberali sa štatistikou, tovaroznalectvom, štátnymi normami a technickým parametrami. Zaznamenávali známky, vzorky tovarov, patenty a bojovali proti nečestnej súťaži. Celý systém funkcií plnili v živnostiach, napríklad pri vydávaní "dobrozdaní" a potvrdení o odbornej spôsobilosti. Pri obchodných komorách sa zriaďovali rozhodcovské súdy. Prejavom konkrétnej pomoci vlastným členom bolo, napríklad, presadzovanie tarifných zliav na železnici, ochrana pred zahraničnou konkurenciou, vymáhanie pohľadávok v ČSR aj v zahraničí, sprostredkovanie dodávok novej techniky cez družstvá na nákup strojov, tlak na uvoľnenie nových investícií do životne dôležitého rozvoja infraštruktúry. Komory presadzovali najmä dostavbu železničnej siete v záujme zníženia dopravných nákladov. Pomohli, napríklad, dostavbe úseku Handlová -- Horná Štubňa v 20. rokoch. Kľúčovú úlohu zohrali pri vzniku Bratislavskej plodinovej burzy v roku 1922. Obsahom podpornej činnosti komôr bolo aj usporadúvanie prezentačných veľtrhov a výstav, napríklad v Košiciach v roku 1922 a predovšetkým každoročného Dunajského veľtrhu v Bratislave s ďalekosiahlym medzinárodným významom. Na jeho tradície nadviazal neskôr veľtrh Incheba. Bratislavská komora mala vlastné exportné oddelenie, sprostredkujúce propagáciu v zahraničí, informácie o možnostiach exportu a obchodné kontakty. Komory úzko spolupracovali s ďalšími korporáciami , najmä s Ústredným združením slovenského priemyslu, obchodnými grémiami a Ústavom pre zveľadenie živností. Organizovali vzdelávacie kurzy pre podnikateľov a ďalšie opatrenia na zvýšenie odbornosti.
Komory mali vlastný rozpočet, čerpaný z povinnej dane podnikov, tzv. komornej prirážky. Napríklad v bratislavskej komore vzrástol rozpočet v rokoch 1918 až 1928 z 291-tisíc na 2,7 milióna Kč. Do roku 1936 sa príjmy všetkých troch komôr zvýšili na 5,532 milióna Kč. Na čele komôr stáli popredné osobnosti hospodárskeho i spoločensko-politického života. Ich nestorom bol národohospodár Kornel Stodola. Komory vydávali vlastný odborný časopis Hospodárske rozhľady.
StoryEditor