Za prioritné pokladá generálny riaditeľ elektrární Miroslav Rapšík vyriešenie ich uviaznutých nákladov, pretože práve tie spôsobujú, že "elektrárne časť produkcie míňaju na minulosť". Elektrárne potrebujú financie, aby si posilnili svoju pozíciu v zdrojoch elektriny. Podľa Rapšíka pôjde o politické rozhodnutie pri ktorom "treba rešpektovať koľko slovenská ekonomika unesie". Rapšík si uvedomuje, že na sanácii sa nemôžu podieľať veľkí či malí odberatelia elektriny. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva hospodárstva Evy Šimkovej rezort má svoju predstavu o uviaznutých nákladoch, ale ministerstvo financií musí oznámiť, či vidí na riešenie uviaznutých nákladov priestor v štátnom rozpočte.
Podľa Rapšika sú elektrárne odhodlané reagovať na "ekonomické podmienky okolia", čím myslel postupujúcu liberalizáciu na trhu s elektrinou. Obchodný riaditeľ Pavol Ponca upresnil: "Je lepšie ponúknuť elektrinu našim veľkoodberateľom ako ju vyvážať pod cenu do zahraničia."
Po májovej rekonštrukcii predstavenstva jedným z jeho prvých krokov bolo odňatie práv riaditeľom závodov a ich zástupcom samostatne vystupovať v mene spoločnosti. "Nastalo určité rozdelenie kompetencií medzi vlastníka (reprezentuje ho dozorná rada) a predstavenstvo," povedal Rapšík. V operatívnych rozhodnutiach môžu podpisovať finančné doklady do dvadsať miliónov korún. Väčšie investičné akcie musí odsúhlasiť dozorná rada.
Elektrárne pripravujú zmeny aj v oblasti zamestnanosti. "Chceme znižovať počet pracovníkov o štyri percentá za každý polrok, v žiadnom prípade to neznamená, že ich ideme prepúšťať," pokračoval Rapšík. Pôjde o riešenie prirodzeným odchodom a vyčleňovaním obslužných činností.
Ekonomická pozícia elektrární nie je priaznivá. Finančný riaditeľ Miloš Šujanský je odhodlaný reštrukturalizovať financovanie spoločnosti. "Škoda že práve začínajú bankové prázdniny," konštatoval. Aj v lízingovej politike pripravujú reštrukturalizáciu s cieľom zlepšiť podmienky. V minulosti sa totiž, aby sa mohli dokončiť niektoré elektrárenské zdroje, prijalo financovanie na lízing, čo nebolo lacné. Nové projekty na lízing sa už nepripravujú. "Tento rok predstavuje finančný deficit sedem miliárd korún. Až do roku 2006 je náš úverový profil veľmi nepriaznivý, splátkový kalendár považujem za agresívny," doplnil pre HN Šujanský. V súčasnosti úverová záťaž elektrární predstavuje 51 miliárd korún, z toho 34 miliárd je so štátnymi zárukami.
Investície nepokryjú výpadok
Elektrárňam o pár rokov, najmä v súvislosti s odstavením dvoch blokov bohunickej atómovej elektrárne, vznikne výpadok zdrojov s celkovým výkonom 1 594 MW. Kapacity súčasných zdrojov sú 8 300 MW). V tejto súvislosti investičný riaditeľ Ladislav Szemet upozornil, že tento rok investujú len za 4,3 miliardy korún, pričom jedna miliarda bude dotácia z likvidačného fondu pre jadrové zariadenia. V súčasnosti investujú menej ako 50 percent z jednoduchej reprodukcie. Jej rámec je určený objemom odpisov 10,4 miliardy korún. "V rámci modernizácie bohunických blokov V2 chceme výkon každého bloku zvýšiť aspoň o 50 MW, v Novákoch už inštalujeme malú turbínu (18 MW) a chceme tam vybudovať nové uhoľné bloky. Vo Vojanoch chceme vybudovať elektráreň s paroplynovým cyklom alebo bloky s fluidnými kotlami," doplnil Szemet.| Ukazovatele Slovenských elektrární (mld. Sk) |
| - Tržby k 31.12.2002 --- 42,8 |
| - Vlastné imanie k 31.12.2002 --- 50,8 |
| - Zaťaženie úvermi k 31.5. 2003 --- 51 |
| - z toho so štátnou zárukou --- 34 |
| Zdroj: SE |