Svojho času boli pleťové krémy slovenskej značky najpredávanejšími na trhu. Mandľový krém sa stal legendou a kým na Slovensku si ním natieralo tvár niekoľko generácií žien, do Rakúska sa dokonca kupoval v kartónoch. „Keby niekto strategicky rozvíjal trhový podiel, aký mala značka vybudovaný pred revolúciou aj po nej, vedela by sa i dnes presadiť na stredoeurópskom trhu,“ myslí si maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský. Produkty značky AB Kozmetika sa v Bratislave vyrábali viac ako polstoročie. Ich úspešný príbeh však ukončila neúspešná privatizácia, konkurzy a mafiánske praktiky.
Pleťová legenda
Na jej úplnom začiatku stála spoločnosť Palma Kozmetika ako súčasť bratislavskej Palmy na Račianskej ulici. Tá spustila výrobu drogéristického tovaru pred viac ako päťdesiatimi rokmi a nadviazala na tradíciu výroby kozmetiky u nás. Pred revolúciou vyrábala okrem vlastných produktov aj licencované výrobky svetových značiek ako Nivea či Schwarzkopf. Po zmene režimu však stratili svetové mená o takúto výrobu záujem. Slovenský závod mal však aj napriek tomu dosť práce. Okrem pleťových krémov produkoval i odličovacie a čistiace prostriedky, krémy na ruky či produkty na ústnu hygienu. Aj po otvorení trhu a príchode väčšej konkurencie zo zahraničia si ponechali kvalitu a dokázali zaujať spotrebiteľov, často výhodnejšou cenou.
Chcel ju aj Colgate
Na začiatku 90. rokov vznikla AB Kozmetika rozdelením štátneho podniku Palma Bratislava. Do privatizačného procesu putovala v roku 1992 ako jedna z prvých spoločností. O kúpu tradičného podniku sa vtedy začal zaujímať aj zahraničný gigant – americká spoločnosť Colgate Palmolive, ktorá sa o obchod snažila dva roky. Napokon ho štát priklepol slovenskému tímu manažérov a zamestnancov podniku. František Mačuga, Peter Cintula a Jozef Čermák totiž ponúkli viac. Noví majitelia sa zaviazali na splátky zaplatiť 220 miliónov korún a vo forme investícií do podniku napumpovať ďalších 70 miliónov.
Ešte v roku 2000 spoločnosť hlásila medziročný nárast tržieb o deväť percent na 202 miliónov slovenských korún. Pomohol tomu domáci dopyt i export najmä do Českej republiky. V tom čase závod zamestnával 145 ľudí, z toho 20 vo vlastnom výskume. Ani to však nepomohlo a ukázalo sa, že suma, ktorú sa Slováci zaviazali Fondu národného majetku za štyri roky splatiť, bola prestrelená. Nepodarilo sa im to ani za desať rokov. Pôvodní majitelia stihli z podniku vycúvať, našli nového investora, ktorý však veľa vody vo firme nenamútil. Na začiatku roka 2003 výrobu vo fabrike zastavil a ešte v tom istom roku putovala AB Kozmetika do konkurzu.
Druhý pokus
Tam sa však príbeh nekončí. Neskôr totiž na scénu prichádza spoločnosť AB Cosmetics, ktorá chcela tradičnú značku postaviť na nohy. V roku 2008 ohlásila veľkú investíciu a z bratislavskej Rače sa chcela presunúť do nového závodu v Šamoríne za 312 miliónov korún. Novú halu postavili, no k presunu výroby už nestihlo dôjsť. „Nie je to dobrá vec, že na konci mesta stojí moderná linka bez prevádzky. Bolo by tam niekoľko desiatok pracovných miest,“ konštatoval pred časom pre HN primátor Šamorína Gabriel Bárdoš. Do hry totiž vstúpili spory bývalých obchodných partnerov Ľubomíra Somorovského a Sergeja Salmanova. V roku 2011 Salmanov prevzal firmu od Somorovského. Ten však tvrdil, že Salmanov ho o AB Cosmetics obral podvodom. Expertíza potvrdila, že k bezodplatnému prevodu podielu za 2,8 milióna eur došlo na základe zmluvy so sfalšovanými podpismi Somorovského bez jeho vedomia a firmu mu súd vrátil. S týmito nezhodami súvisela aj streľba pred bývalým hotelom Kempinski. Po hádke strieľal Salmanovov syn Alexander na auto, v ktorom sedel Somorovský. Tradičná značka napokon v roku 2012 skončila v konkurze. Jej najznámejší mandľový krém postupne vymizol z pultov predajní, aby sa neskôr vrátil. Avšak nie pod hlavičkou AB Cosmetics. Vyrábať ho totiž začali viaceré kozmetické firmy.
Chronológia spoločnosti AB Kozmetika
90. roky – AB Kozmetika vzniká rozdelením štátneho podniku Palma Bratislava.
1992 – Tradičný výrobca putuje do prvej vlny privatizácie.
1994 – Po súperení s Colgate Palmolive sa spoločnosť ocitá v rukách slovenských manažérov, ktorí za ňu ponúkli vyššiu sumu.
2000 – Spoločnosť hlási nárast tržieb, zamestnáva takmer 150 pracovníkov.
2002 – Pôvodní privatizéri z podniku vycúvali, našli mu nového investora.
2003 – Nový investor na začiatku roka zastavuje linky.
2003 – AB Kozmetika končí v konkurze. Dobehli ju dlhy, nedokázala splácať sumu, ktorú sa zaviazala splatiť Fondu národného majetku. Z konkurzu značku získava firma Fluval, ktorá patrila Salmanovovcom a výrobu obnovila.
2006 – Tradičnú značku preberá spoločnosť AB Cosmetics, ktorej konateľom je Ľubomír Somorovský.
2011 – Pred bývalým hotelom Kempinski strieľal Salmanovov syn na auto, v ktorom sedel Somorovský.
2011 – Salmanov prevzal firmu od Somorovského, zmluva mala sfalšovaný podpis.
2012 – Firma končí v konkurze.