Slovákov pracujúcich v zahraničí rátame na desaťtisíce. Nájdeme ich v Česku, Rakúsku, Nemecku, Británii. No kým nekvalifikovaná pracovná sila našej ekonomike z dlhodobého hľadiska až tak nechýba, odliv mozgov jej škodí.
Medzinárodný menový fond dokonca vyčíslil, ako veľmi tým slovenské hospodárstvo trpí. Za roky 1995 až 2012 sme stratili takmer 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. Teda miliardy eur. Z krajín V4 pritom naša ekonomika stratila najviac.
Problém odlivu sa začína už na vysokých školách. Z krajín OECD sú naši vysokoškoláci v odchode za štúdiom do zahraničia na popredných priečkach. A zo školy v cudzine sa mnohí domov nevrátia.
Najčastejším dôvodom odchodu sú vyššie platy. „Mnohých však do zahraničia vyženie aj to, že si nevedia nájsť dobrú prácu na Slovensku. Týka sa to hlavne ľudí z regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti,“ pripomína analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Z prípadného trendu na druhej strane ťažia našinci, ktorí zostali doma. „Ľudia, ktorí pracujú v zahraničí, zvyšujú šancu zamestnať sa pre tých, ktorí na Slovensku zostávajú a tiež vyvíjajú tlak na zvyšovanie miezd na Slovensku,“ pripomína Miloslav Bahna, predseda vedeckej rady Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
