Slovenská republika vzniesla v rámci negociačného procesu s EÚ požiadavku na možnosť pestovať vinič na rozlohe 22 227 hektárov. To je rozloha vinohradov v SR podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2000. Európska komisia (EK) však chce pri stanovení povolenej výmery vinohradov vychádzať z údajov tvoriaceho sa Vinohradníckeho registra, ktorého vedením je poverený Ústredný skúšobný a kontrolný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP).
Každý zaregistrovaný vinohrad získa po vstupe SR do EÚ právo na eurodotácie a možnosť speňažovať svoje produkty (hrozno a víno). Toto právo nebudú mať nezaregistrované vinohrady. Navyše po vstupe do únie nebude možné vysádzať nové vinohrady, ktorých výmera by prekročila kvótu dohodnutú v predvstupovom procese. Aj súčasné členské krajiny môžu ich výmeru do roku 2003 zvýšiť len o 1,5 %. EÚ sa tým snaží riešiť problém nadprodukcie vína a rastúcich nákladov na dotovanie jeho výroby. Záverečné rokovania o povolenej výmere vinohradov v SR po vstupe do EÚ sa očakávajú v druhej polovici roku 2003. Dovtedy musí SR vykonať novú registráciu vinohradov podľa zákona zohľadňujúceho požiadavky EÚ, ktorý vstúpi do platnosti 1. januára 2003.
Najväčšou slabinou SR v tejto oblasti je však nedostatočne zdokumentovaný vinohradnícky výrobný potenciál. Koncom 1. polroka 2002 bolo totiž zaregistrovaných len 13 430 ha vinohradov. Podľa nedávno zverejnených výsledkov prvého štrukturálneho cenzu fariem je zas na Slovensku 16 221 ha vinohradov. Hlavná negociátorka Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR v rokovaniach s EÚ Marieta Okénková však zdôraznila, že kritériá pre cenzus boli iné ako sú pre Vinohradnícky register a pestovatelia prihlasovali výmery svojich vinohradov iba podľa vlastného uváženia. Problémom je aj to, že množstvo plôch, ktoré sú ešte stále evidované ako vinohrady, sú už opustené, neobrábané, vyklčované alebo zastavané. V nejednom prípade ide o plochy, na ktorých je pestovanie viniča doložené už niekoľko storočí.
Opustené alebo nevyužívané vinohrady by bolo možné nahradiť výsadbou nových ešte pred vstupom do únie a možno aj v istom prechodnom období po získaní členstva, ak sa Slovensku podarí takéto prechodné obdobie vyjednať. Výsadba hektára vinohradu však stojí niekoľko stotisíc korún a objem dotácií, ktoré môže štát na tento účel uvoľniť, je obmedzený. Aj preto sa v posledných rokoch v SR podarilo každoročne vysadiť len maximálne 200 až 500 ha nových viníc.
Kým v roku 1989 sa zo Slovenska exportovalo 200 tis. hl vína, v súčasnosti je na pokrytie tuzemskej spotreby v objeme 650 tis. hl potrebné každoročne doviesť okolo 200 tis. hl. Úrodnosť slovenských viníc sa v posledných rokoch klesla až na hranicu 4 až 5 t/ha. Pestovatelia, ktorí budú chcieť byť konkurencieschopní aj v EÚ, však budú musieť dosiahnuť výnosnosť 7 až 9 t/ha.
Plochy registrovaných vinohradov podľa vinohradníckych oblastí na Slovensku (ha)
Vinohradnícka oblasť/rok 1998 1999 2000 2001 I. polrok 2002
Malokarpatská 2 849,8 3 250,0 3 417,5 3 798,3 3 823,9
Južnoslovenská 2 047,0 2 494,3 2 915,7 3 397,0 3 398,9
Nitrianska 1 508,3 1 919,6 2 072,1 2 401,4 2 517,2
Stredoslovenská 2 127,2 2 600,1 2 811,0 2 396,1 2 396,1
Východoslovenská 716,2 730,8 784,7 853,5 853,1
Tokajská 384,6 450,4 396,7 441,0 441,0
Spolu 9 633,1 11 445,2 12 397,7 13 288,2 13 430,2
Zdroj: ÚKSÚP
StoryEditor