Diskusiu o výške cien palív uzavrú analýzy

"Skôr by sa mala znížiť obchodná marža predajcov motorových palív," upozornil Mikloš po stretnutí s generálnym riaditeľom Slovnaftu Vratkom Kaššovicom Podozrenie z vysokej marže vyplýva z analýzy, ktorú urobilo ministerstvo, jej obsah však Slovnaftu neposkytli.
Hovorkyňa Slovnaftu Kristína Félová vysvetľuje cenovú politiku dominantného hráča: "Slovnaft upravuje svoje ceny do takej miery, ako to odôvodňuje vývoj trhových faktorov, najmä svetových cien ropy a ropných produktov a kurzu dolára." Tento týždeň sa stretnú ministerskí úradníci znova s expertmi Slovnaftu a tiež so zástupcami petrolejárskej asociácie. Majú si porovnať analýzy, aby sa ukázalo, aké sú marže slovenských predajcov. Zníženie spotrebnej dane v Poľsku a prísľub maďarskej vlády znížiť ju, ak by nepriaznivý vývoj pokračoval, Mikloš zdôvodňuje prekročením únosnej miery inflácie v týchto krajinách. "U nás ceny palív inflačný cieľ neohrozujú," doplnil. Ak by trend rastu cien ropy pokračoval, Mikloš nevylúčil zníženie spotrebnej dane z benzínu o jednu korunu a pri nafta o dve. Znamenalo by to výpadok spotrebnej dane dve miliardy korún do konca roka. Mikloš zároveň vyslovil obavu, či by predajcovia celkom premietli zníženie dane do cien.

Otázka na úrad
Obrátil sa na predsedníčku Protimonopolného úradu SR Danicu Paroulkovú s otázkou, či predajcovia neporušujú hospodársku súťaž. Paroulková pre HN vylúčila, že by na našom trhu motorových palív išlo o cenový kartel. Postavenie Slovnaftu zostáva dominantné a ostatní predajcovia ho v cenách nasledujú. "Nevylučujem, že Slovnaft môže kvázi zneužívať svoje postavenie cez neprimeranú cenu," povedala Paroulková. Jej úrad však nemá kompetenciu posúdiť primeranosť cien. Ministerstvo financií v zmysle zákona o cenách môže aplikovať cenovú reguláciu, ak si to vyžaduje verejný záujem, ochrana spotrebiteľa, alebo ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia. Podľa cenového zákona túto okolnosť posudzuje Protimonopolný úrad SR.

Neštastná akvizícia
"Dominancia Slovnaftu vznikla po tom, čo v roku 1995 úrad povolil pri kúpe Benzinolu Slovnaftom aj prevzatie jeho čerpacích staníc," HN to pripomenul istý pracovník z Protimonopolného úradu SR. Vtedajší predseda úradu Zdenko Kováč takúto akvizíciu nechcel povoliť a stálo ho to miesto. Jeho nástupca, nominovaný ultraľavicovou stranou ZRS, ktorá bola v koalícii s HZDS, spojenie povolil s podmienkou, aby počet čerpacích staníc Slovnaftu neprekročili polovicu všetkých na trhu. Vo veľkoobchode však jeho dominanciu neobmedzil. Benzinol neskôr zanikol.
V roku 1995 v ČR reštrukturalizovali a čiastočne privatizovali aj rafinérske kombináty v Kralupoch a Litvínove. Vtedy vznikla aj Česká rafinérská, kde polovicu akcií získali traja veľkí hráči: Shell, Conoco a Agip, majoritu štátny holding Unipetrol (bol sprivatizovaný až teraz). Štát v rámci transakcie s investormi Českú rafinérsku zaviazal, aby nepredávala palivá pod svojou značkou v ČR ani v zahraničí (dodáva ich najmä na Slovensko). Preto v ČR predávala palivá predovšetkým cez siete svojich akcionárov. Minulý rok sa stala tzv. prepravcovacou rafinériou. Česká rafinérská pracuje iba na objednávky petrolejárskych distributérov. Podľa expertov dostatočne segmentovaný trh palív udržiava marže najmä na Morave na nižšej úrovni ako na Slovensku. Platilo to aj v piatok, keď priemerné ceny benzínu v ČR boli 28 českých korún s rozptylom jednu korunu na obe strany. V porovnaní s cenou Slovnaftu, 36,90 koruny, to znamená rozdiel v marži 90 halierov v prospech Slovnaftu.