Ich prvým produktom bola virtuálna klávesnica v slovenčine. „Fungovala úplne rovnako ako tá, s ktorou neskôr prišiel Apple,“ tvrdí Radomír Vozár, jeden zo zakladateľov a generálny riaditeľ firmy Resco.
Dnes táto slovenská IT spoločnosť zbiera vo svete jeden úspech za druhým. Tento rok ju spomedzi stoviek iných firiem z celého sveta ocenil americký gigant Microsoft v kategórii Vývoj aplikácií. „Resco je skvelým príkladom firmy schopnej prinášať špičkové riešenia,“ uviedla o slovenskej spoločnosti viceprezidentka Microsoft Worldwide Partner Group Gavriella Schusterová.
Neúspešné začiatky
Resco založili v roku 1999 traja priatelia – Radomír Vozár, Eduard Kirchner a Marcel Šaffa, ktorí pôsobia vo firme dodnes. S prvým produktom prišiel aj prvý neúspech, ktorý zmenil myslenie firmy. Na Slovensku nebol v tom čase dostatočný dopyt a trojica pochopila, že sa musí zamerať na zahraničie. „Zaregistrovali sme sa do rôznych internetových katalógov a začali robiť vlastný marketing. Keďže dodávateľov internetového softvéru bolo vtedy veľmi málo, tak sa nám celkom darilo,“ spomína Vozár.
Neskôr sa spoločnosť začala zaoberať vytváraním softvérov na firemné účely. V roku 2003 vytvorila prvý takýto produkt, ktorý umožnil ostatným firmám ľahšie programovanie vlastných aplikácií. Okrem typických IT spoločností, ako napríklad IBM, si ho kupovali aj firmy ako Coca-Cola a American Airlines či organizácia CERN.
Cesta na vrchol
V čase, keď Resco rozbiehalo biznis s CRM softvérmi, teda firemnými softvérmi určenými pre manažérstvo vzťahov so zákazníkmi, existovali vo svete len tri IT spoločnosti s týmto zameraním. Slovenská bola najmenšia. „Dva roky sme pracovali na technológii a oni zase budovali biznis. Technológiou tak trošku zaostali a my sme využili šancu,“ tvrdí Vozár.
Resco postupne získavalo kľúčových partnerov a ďalších zákazníkov, napríklad spoločnosť Heineken. Konkurencia z Kanady zanikla a kedysi silnejšiu holandskú divíziu CRM spoločnosti CWR Mobility prebralo práve Resco. Okrem získania ďalších tisícov používateľov sa tak Slováci stali neohrozenou jednotkou vo svojom podnikaní. „Vďaka nášmu mobilnému CRM majú pracovníci, nachádzajúci sa často mimo kancelárie, jednoduchý prístup k dôležitým firemným informáciám a úkonom priamo z telefónu,“ opisuje význam týchto aplikácií Vozár.
Z troch zakladateľov sa spoločnosť rozrástla o desiatky zamestnancov. Jej obrat sa za päť rokov zvýšil o 45 percent na vlaňajších 4,6 milióna eur.
Radomír Vozár, šéf spoločnosti Resco
Ak chceme uspieť, musíme cieliť aj na zahraničie
Ktorá vlastnosť vám najviac pomohla k úspechu?
Určite vôľa doťahovať veci do konca. Taktiež schopnosť počúvať a dohodnúť sa. Firmu sme pred 17 rokmi založili traja kamaráti a som nesmierne rád, že aj po tých rokoch sme stále spolu.
Spomínate si na nejaké rozhodnutia, ktoré nevyšli?
Náš prvý produkt bola virtuálna klávesnica. Svojím spôsobom to bol excelentný produkt. Ukázalo sa však, že jej potenciál na slovenskom trhu bol veľmi malý. Tento chybný počiatočný odhad nám však pomohol uvedomiť si, že ak chceme uspieť, musíme cieliť aj na zahraničné trhy. Klávesnicu sme upravili pre medzinárodné prostredie a situácia sa veľmi rýchlo zlepšila.
Čo je na vašej práci to najťažšie?
Časový posun. Väčšina našich zákazníkov pôsobí v zámorí, takže virtuálne mítingy a konferenčné hovory s klientmi sa začínajú v čase, keď bežný Slovák je dávno z práce doma.
Firmu ste založili v roku 1999. Skúste porovnať vtedajšie podmienky s tými, ktoré majú startupisti dnes...
Sú tam rozdiely. V prvom rade, dnešní startupisti majú výhodu v dostupnosti peňazí. Dnes je veľmi veľa rôznych kapitálových firiem otvorených pre investovanie do startupov. Môžete sa rýchlo spropagovať v rámci startupových kampaní a aktivít, ktoré robia rôzne organizácie či firmy. Myslím si, že väčšina startupistov chce dnes veľmi rýchlo zarobiť a dosiahnuť úspech Facebooku. Keď sa im to do roka nepodarí, tak sa rýchlo vzdávajú. Možno to súvisí aj práve s tým, že majú väčšie možnosti získať cudzie peniaze. Vtedy to tak nemrzí (smiech). My sme vtedy nemali žiadne cudzie zdroje a všetko, čo sme investovali, boli naše vlastné peniaze. Mali sme teda k tomu úplne iný vzťah.
Ste svetovým lídrom v oblasti CRM riešení – manažérstva vzťahov so zákazníkmi, no na Slovensku vás pozná len málokto. Čím si to vysvetľujete?
Nebránili by sme sa slovenským zákazníkom. Problém je, že tu nikdy nebol dopyt. Slovensko je malý trh a v oblasti CRM riešení je ešte menší. Na druhej strane, uznávam, že sme mohli spraviť na Slovensku viac, a to je náš cieľ v najbližšom období. Chceme byť aktívnejší v oblasti osvety a propagácie mobilných informačných systémov na Slovensku a ich prínosov pre firemný sektor.
Máte pocit, že slovenská spoločnosť sa pohla dopredu smerom k efektívnemu online fungovaniu?
Veľa vecí sa určite zlepšilo, ale samozrejme, v tejto oblasti treba riadne pridať. Je to však výzva nielen pre nás, ale pre väčšinu krajín aj vyspelého sveta. Zažil som napríklad nepríjemnú skúsenosť v Amerike, keď sme prihlasovali auto na našu americkú pobočku. Dva lokálne úrady si medzi sebou nevedeli posunúť elektronicky jednoduchú informáciu. Ako som povedal, v digitalizácii verejnej správy treba pridať, aby sa život ľudí a firiem zjednodušil.
Dávate prácu ľuďom v zahraničí, aj keď ich neplatíte. Môžete to bližšie vysvetliť?
Na to, aby mohla firma začať využívať naše mobilné CRM, je potrebné ho implementovať a prispôsobiť potrebám daného zákazníka. Tieto služby poskytujú naši partneri – väčšinou integračné IT firmy, pre ktoré je to typická forma ich biznisu. V súčasnosti mame približne 500 takýchto partnerských firiem po celom svete.
Dotazník Radomíra Vozára:
Keby ste porovnali podnikateľské prostredie na Slovensku teraz a pred desiatimi či pätnástimi rokmi, zlepšilo sa?
Nepochybne sa zlepšilo, no stále sa veľa hovorí o problémoch s vymožiteľnosťou práva, klientelizmom či korupciou. Náš biznis je však orientovaný primárne na zahraničie, takže tieto ťažkosti nás, našťastie, úspešne obchádzajú.
Máte návrhy, ako naše podnikateľské prostredie zlepšiť?
Určite by pomohli opatrenia na podporu malého a stredného podnikania. V minulosti sa veľa hovorilo napríklad o jednoeurových eseročkách. Škoda, že sa tento návrh nepodarilo realizovať.
Čím je slovenské IT odvetvie špecifické v porovnaní s inými krajinami?
Na Slovensku je vysoká koncentrácia IT firiem z celého sveta. Ich rozhodnutie umiestniť svoje pobočky u nás súvisí nielen s výbornou geografickou polohou, členstvom v EÚ či jednotnou menou euro. Výraznú úlohu zohráva aj faktor pracovnej sily. Slováci majú vysokú pracovnú morálku, sú to pracovití a šikovní ľudia. A v neposlednom rade, napríklad náklady na programátora na Slovensku sú v porovnaní s USA štvrtinové.
Čo je najväčší problém IT na Slovensku?
Začíname pociťovať nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Nie že by tu bolo málo talentov, ale ponuka práce v IT oblasti je dosť veľká a množstvo ľudí odchádza aj do zahraničia.
Spolupracujete v tomto smere so školami?
Aktívne sa zapájame do rôznych podujatí pre študentov, či už v rámci konferencií alebo priamo na pôde technických vysokých škôl. Dokonca sami organizujeme MADhack – maratón v programovaní mobilných aplikácií. Aj tým sa snažíme mladých ľudí povzbudiť a inšpirovať.
Ktorou krajinou by sme sa podľa vás mohli v rámci IT odvetvia inšpirovať?
Za svetového lídra považujem USA. Je tam vysoká miera investícií do inovácií, množstvo technologických parkov aj podnikateľských inkubátorov na pôdach univerzít. Základnú inšpiráciu by som však nevidel ani tak v podnikateľskom prostredí ako v zmýšľaní ľudí. Myslím, že by nám pomohlo pozitívne myslenie. Jednoducho viac si veriť a nebyť pasívnymi.