wikimedia.com
StoryEditor

Tallinský experiment: ako je možné, že metropola zarába na bezplatnej MHD?

13.10.2016, 00:00
Autor:
rdurdu
V estónskej metropole môžu obyvatelia už takmer tri roky využívať bezplatnú MHD.

Kým v Bratislave za mesačný lístok na mestskú hromadnú dopravu zaplatíte 26,90 eura, vo Viedni 48,20 eura, a v Londýne 138 eur, obyvatelia estónskeho Tallinnu za hromadnú prepravu neplatia nič. Ako je to možné? 

Tamojší primátor Edgar Savisaar na základe referenda zaviedol pre obyvateľov Tallinnu bezplatné cestovné. Spočiatku sa návrh stretol s kritikou, ktorá mu vyčítala predovšetkým to, že mesto si tento experiment nemôže dovoliť, píše TheGuardian.com.

Stačí "zelená karta"

Savisaaru by ste v súčasnosti v úrade primátora hľadali márne, dôvodom jeho odstúpenia boli obvinenia z korupcie. Tallinnčania však za MHD neplatia dodnes, pretože predstavitelia mesta tvrdia, že tento krok prináša mestu 20 miliónov eur ročne.

Aby mohli ľudia cestovať bezplatne, musia byť registrovaní ako obyvatelia mesta, čo znamená, že radnica každoročne dostane tisíc eur z ich príjmu vo forme výnosu zo zdieľaných daní. Jediný poplatok, ktorý musia uhradiť, sú dve eurá za "zelenú kartu", ktorá ich oprávňuje jazdiť bezplatne.

Vysoká popularita projektu

Od začiatku programu v Tallinne "pribudlo" 25-tisíc obyvateľov. Má to však problém. Tallinn síce získa viac peňazí, no tie potom chýbajú na iných miestach v Estónsku. Hovorca projektu Allan Alakula priznal, že jedným z cieľov bolo zvýšenie popularity starostu, na druhej strane však trvá na tom, že primárne išlo o to, aby ľudia ušetrili a aby sa cesty vyprázdnili.

Projekt nie je novinkou. V belgickom Hasselte bola MHD bezplatná 16 rokov, no stala sa finančne neudržateľnou a dnes je opäť spoplatnená. Obyvatelia mesta projekt podporujú, podľa prieskumu ho schvaľuje 90 percent občanov.

Podľa výskumov dr. Catsa z Technickej univerzity v meste Delft v Holandsku počet ľudí, ktorí využívajú MHD stúpol o 8 percent. Na druhej strane však tvrdí, že priemerný čas jazdy autom stúpol o 31 percent, čo znamená, že áut na cestách bolo viac a nie menej.

Aká je budúcnosť projektu?

Za týmto trendom treba podľa jeho slov hľadať zvýšenú obľubu Tallinnčanov cestovať za nákupmi či výletmi, a nie nefunkčnosť systému. Dodáva, že ak samosprávy chcú ľudí odradiť od jazdy autom, mali by tak robiť cez dvíhanie cien parkovného, prípadne daní.

Mesto sa tiež nemôže na zvyšovanie príjmov spoliehať donekonečna. Pred začatím projektu sa registrovalo 6-tisíc občanov ročne, čísla po jeho odštartovaní presiahli 10-tisíc občanov ročne, no v roku 2016 predstavuje tento nárast od 3-tisíc do 4-tisíc ľudí. Projekt čelí aj politickej opozícii a návštevníkom mesta sa nepáči, že musia za dopravu platiť vidiac, a že domáci sú od týchto platieb oslobodení.

Alakula sa však o budúcnosť celého projektu neobáva. Kritiku, že do rozvoja MHD nebudú smerovať peniaze odbíja argumentom, že električková trať na letisko je v procese výstavby.

01 - Modified: 2024-10-03 09:34:40 - Feat.: - Title: VIDEO Ako vyzerala bratislavská MHD pred 30 rokmi? Ľudia natlačení ako sardinky, niektoré električky jazda aj dnes 02 - Modified: 2024-09-22 19:38:13 - Feat.: - Title: Rýchlostná cesta R1 je v Banskej Bystrici plne prejazdná v oboch smeroch 03 - Modified: 2024-09-21 12:47:43 - Feat.: - Title: Svetová banka poskytla rekordnú sumu na ekologické projekty, spomína aj verejnú dopravu 04 - Modified: 2024-09-21 10:21:03 - Feat.: - Title: Lufthansa uvažuje o zrušení spojenia medzi Frankfurtom a Pekingom 05 - Modified: 2024-09-19 15:28:24 - Feat.: - Title: Pre poškodený most v Kremničke uzatvárajú rýchlostnú cestu R1
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
05. október 2024 23:45