Aj keď sa platové rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi znižujú, českí pracovníci zarobia v priemere viac, ako slovenskí. Český štatistický úrad uvádza, že priemerná hrubá mzda u našich západných susedov je vo výške 27 297 českých korún (1010 eur).
Na Slovensku je to 901 eur, ako uvádza Slovenský štatistický úrad. Sledované obdobie bol druhý štvrťrok roka 2016.
Výška priemerného dôchodku je, naopak, veľmi podobná.
Slovenskí penzisti poberajú priemerný starobný dôchodok vo výške 416,62 eur, muži poberajú vyššiu penziu (464,19 eur) ako ženy (371,73 eur). Údaje sú k 30. septembru 2016.
Priemerná výška starobnej penzie v Česku bola k 31. júnu 2016 11 422 českých korún (422,7 eur). Rovnako ako na Slovensku, majú muži dôchodok vyšší (12 625 korún - 467,2 eur) ako ženy (10 365 korún - 383,6 eur), píše Idnes.cz.
Prečo je slovenský dôchodok svojou výšku veľmi podobný tomu českému, keď Česi zarábajú viac? Pýtali sme sa odborníkov.
Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti: "Výška dôchodkov závisí od celoživotného príjmu človeka a koeficientu solidarity (preto je rozdiel v dôchodkoch nižší ako rozdiel v mzdách). Súčasné vyplácané dôchodky teda závisia z veľkej miery od miezd pred rozdelením republiky. Vplyv miezd za posledných desať rokov je tam veľmi malý.
Druhým dôvodom je, že dôchodky na Slovensku vypočítané po roku 2004 sú veľmi štedré a nereflektujú reálne platené odvody. Vzorce rátajú s de-facto odvodmi na úrovni 25 percent a nie formálnymi na úrovni 18 percent. Ďalšie dôvody môžu byť kurzové zmeny, iná výška odvodov ako i rôzne započítavanie dôchodkov z iných krajín vyplácaných v SR/ČR."
Michal Nalevanko, riaditeľ spoločnosti The Benchmark Research and Consultancy: "Český priebežne financovaný dôchodkový systém je pri výpočte dôchodkov nastavený podobne ako na Slovensku. Aj v ňom dochádza ku kombinácii zásluhovosti, vďaka ktorej má výška predchádzajúcich príjmov vplyv na úroveň dôchodku, a medzigeneračnej solidarity. Rozdiel je len v tom, kde má táto solidarita hranice.
V ČR je maximálny vymeriavací základ obmedzený, no jeho limit je nižší ako na Slovensku. To spôsobuje, že aj dôchodcom, ktorí zarábali naozaj štedro, priznáva český dôchodkový systém obmedzené penzie, porovnateľné so slovenskými.
Porovnávanie príjmov na základe priemeru nemá vysokú vypovedaciu schopnosť. Aritmetický priemer je citlivý na tzv. outliers, neštandardné hodnoty. Stačí, ak sa súčasťou štatistík stane niekto s veľmi vysokým príjmom a okamžite stúpa - teda aspoň na papieri - aj priemerný príjem celej populácie. To je, samozrejme, nezmysel, preto je potrebné narábať s takýmito štatistikami opatrne."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Meranie platov a dôchodkov je skreslené používanou metodikou. Podľa posledného prieskumu adekvátnosti penzií z dielne EÚ vychádza 1) v pomere mediánového príjmu osôb nad 65 rokov k osobám do 65 rokov a 2) v pomere mediánového dôchodku a mediánového príjmu osôb vo veku 55-64 rokov (miera náhrady) Slovensko o niečo lepšie ako ČR. Pri prvej štatistike je to 90% k 85% a pri druhej je to 61% k 56%.
Keď však vezmeme štatistiky OECD, tak priemerný ročný príjem dôchodcov z verejných zdrojov je v pomere k priemernej mzde v SR nižší ako v ČR (47,8% k 54,4%). Posledné čísla pre všetky tieto štatistiky sú z roku 2013. Nechcem tým povedať, že dnes je to rovnako, ale to, že dáta sú skreslené metodikou. Pokiaľ nie sú robené rovnakou metodikou, tak sa nad dôvodmi rozdielov môžeme len domnievať.
Môže to byť rôznymi výdavkami na dôchodkami, môže to byť väčšou nerovnosťou príjmov, či dôchodkov (ktorá posúva priemer voči mediánu nahor), alebo napríklad aj tým, či sa berú do úvahy hrubé alebo čisté sumy, prípadne aj inými faktormi. Údaje, ktoré ste mi poslali, nie sú dostatočné na to, aby som vedel pomenovať dôvod tohto rozdielu."
Ján Šebo, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici: "Pri porovnávaní výšky dôchodku osoby, ktorá žije a pracovala v Česku a na Slovensku, je dobré pochopiť princíp fungovania dôchodkového poistenia. V Českej republike sa podobá skôr na výdavkový program, t.j. správca systému (Česká správa sociálního zabezpečení) každoročne spravuje objem prostriedkov, ktorý má pridelený štátnym rozpočtom. Naproti tomu na Slovensku je Sociálna poisťovňa správcom vlastných zdrojov, ktoré vyberá podľa presne stanovených sadzieb sociálneho poistenia.
Z troškou zovšeobecnenia môžeme povedať, že v Čechách sa na dôchodky každoročne dáva toľko, koľko odsúhlasia poslanci a na Slovensku je to poistný princíp, kde Sociálna poisťovňa musí hospodáriť podľa toho, ako sa darí ekonomike a pracujúcim ľuďom.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že český systém poskytuje menej štedré dôchodky. Slovenský naopak, aj keď sa to mnohým nemusí zdať pravda, poskytuje relatívne vysokú mieru náhrady príjmu pri nízkych odvodoch. V Českej republike sa platí zo mzdy 28%, na Slovensku 18%. Na druhej strane je český systém výpočtu dôchodku značne komplikovanejší ako na Slovensku.
Na dôchodok v ČR máte nárok, ak odpracujete 35 rokov (od roku 2019) rokov. Na Slovensku stačí pre nárok o 10 rokov menej. V ČR sa zvyšuje vek odchodu do dôchodku pravidelne. V roku 2017 je to 63 rokov aj 2 mesiace. Pre 40-ročných bude dôchodkový vek 67 rokov. Na Slovensku máme pomalšie tempo zvyšovania veku odchodu do dôchodku (v roku 2017 to bude prvý krát viac ako 62 rokov, konkrétne 62 rokov aj 76 dní).
Do výpočtu dôchodku v ČR vstupuje aj celková výška mzdy počas pracovnej kariéry. Avšak v ČR majú zavedenú minimálnu výšku dôchodku, na ktorú má nárok každý, kto má dosiahnutý dôchodkový vek a odpracovaný požadovaný počet rokov (35 rokov). Základná výška dôchodku (tzv. základná výmera) vo výške 2440 Kč (platí v roku 2016). K tomu sa pripočítava tretia zložka (tzv. percentuálna výmera). A tá sa počíta ako 1,5% za každý odpracovaný rok.
Ak človek odpracoval 40 rokov, potom sa mu pripočíta k základnej výmere 1,5x40 = 60%. Toto číslo je vlastne náhradový pomer mzdy, avšak len do výšky 12423 Kč. To znamená, že do tejto výšky príjmu by človek dostal dôchodok vo výške: 2440 + 60%x12423 = 9894 Kč. Zo sumy nad 12423Kč sa započítava len 26%. A na sumu vyššiu ako 113000Kč sa už neprihliada. Tieto redukčné hranice sú obdobné ako na Slovensku, kedy sa znižuje priemerný osobný mzdový bod nad sumu 1,25 a nad sumu 3 sa neprihliada.
Celkovo môžem povedať, že Český systém je komplikovanejší a poskytuje pri vyšších odvodoch nižšiu mieru náhrady príjmu, najmä pre lepšie zarábajúcich. Je solidárnejší ako slovenský systém. Vo svojej podstate obsahuje podobné prvky ako na Slovensku, t.j. minimálny dôchodok, určitú mieru zásluhovosti a zároveň aj vysokú mieru solidarity lepšie zarábajúcich s nižšie príjmovými skupinami. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je v Čechách obľúbený III. pilier. Tým, že ho štát výrazne podporuje, si najmä stredne a vyššie zarábajúce skupiny prilepšujú k dôchodku, ktorý je pre nich z I. piliera dosť nízky."
Boris Tomčiak, investičný manažér Finlord: "Rozdiel je spôsobený predovšetkým vládnou politikou. Na Slovensku majú dlhodobo prevahu sociálne orientované vlády, ktoré boli ochotné vyplácať vyššie dôchodky. Sociálna politika je dobrá pre poctivých občanov, ktorý sa neboja dlhodobo pracovať a vytvárať hodnotu pre spoločnosť. Pri takomto nastavení sa ale nájde výrazne viac špekulantov, ktorí sa vyhýbajú práci a chcú len zneužívať systém.
Naopak v ČR boli mnoho rokov vo vláde pravicové strany, ktoré nechceli zvyšovať dôchodky. To donútilo mnohých ľudí pracovať, aj keď sa im nechcelo. Miera nezamestnanosti v ČR je tak výrazne nižšia oproti SR. Ďalším dôvodom je aj väčšie vytváranie súkromných penzijných úspor v Českej republike."