Turbulentné 90. roky máme síce dávno za sebou, no činnosť inkasných agentúr je laickou verejnosťou stále vnímaná skôr negatívne. Prečo?
Úzko to súvisí práve s historickým povedomím. Keď sa v minulosti hovorilo o vymáhačoch, každý si hneď predstavil bezkrkých holohlavých chlapov s bejzbalovou palicou. To však už vôbec neplatí. Dnes ide o čiastočne regulovaný segment s jasnými pravidlami.
Najmä v posledných rokoch sa veľký dôraz kladie na to, aby bola činnosť inkasných agentúr skôr poradenská, konzultačná. Do komunikácie už nevstupujú ako pred 15 rokmi, keď dlžníkovi direktívne hovorili, koľko peňazí musí uhradiť. Ak by som dnes mal nejakým pojmom označiť náš segment, ide skôr o dlhové poradenstvo.
Niektorí dlžníci však údajne prichádzajú do kontaktu s vymáhačmi, ktorí síce nedržia palicu, no využívajú agresivitu či nátlak. Agentúry sa proti takýmto tvrdeniam bránia s tým, že podráždene reagujú neplatiči. Je vôbec možné nájsť medzi týmito stranami zmier?
Dlhovanie peňazí a ich následné vymáhanie nie je príjemná záležitosť. Dlžník ide často už do prvého kontaktu s agentúrou s negatívnym očakávaním. Keď je presvedčený o tom, že záväzok neexistuje alebo že je neoprávnený, miesto toho, aby k veci pristupoval konštruktívne a diskutoval, prechádza do konfliktu. Za posledných päť až osem rokov sa však aj tento prístup diametrálne zmenil a majorita ľudí, s ktorou komunikujeme, oceňuje náš prístup.
Stále sa však nájde aj nespokojná časť – ide teda iba o hlučnú menšinu?
Presne tak. Toto množstvo je z nášho pohľadu skutočne zanedbateľné, ale každý prípad alebo relevantný podnet sa snažíme riešiť. Či už ako asociácia alebo jednotliví členovia.
Národná banka Slovenska, ktorá kontroluje činnosť inkasných agentúr, dostala vlani od spotrebiteľov 36 podnetov. Takmer 40 percent z nich vyhodnotila ako opodstatnených. Asi teda ani inkasné agentúry nie sú úplne bez viny.
Niektoré praktiky, ktoré NBS vyhodnotila ako porušenia, vyplývajú z historickej praxe. Biznis totiž nebol regulovaný a riadil sa iba nejakými zavedenými postupmi. Lenže keď autorita v roku 2017 prevzala časť kontrolnej právomoci, začala niektoré aktivity spoločnostiam vyčítať, keďže podľa nej neboli v súlade s právnou praxou. V časti výhrad sme sa s NBS zhodli a tieto postupy sme zrušili, no v časti sme sa nezhodli. V každom prípade z celkového počtu spracovaných prípadov ide o veľmi malé množstvo opodstatnených podnetov.
V čom ste sa s NBS nezhodli?
Pekným príkladom je situácia, keď boli dlžníci v listoch upozorňovaní na potenciálne súdne náklady, ktoré budú spojené s prípadným súdnym vymáhaním pohľadávok. Nám, teda inkasným agentúram, prišlo korektné upozorniť na to, čo môže nasledovať, aká situácia môže nastať, koľko budú nútení zaplatiť v prípade, že dôjde k súdnemu sporu. No NBS nesúhlasila.
Ako to odôvodnila?
Vyhodnotila to ako predikovanie našej úspešnosti. Tvrdila, že ak už vyčísľujeme sumu, ktorú bude dlžník platiť, je to, ako keby sme si boli vopred istí, že v spore uspejeme. Zásadný problém bol vo formulácii, kde chýbal podmieňovací spôsob. Miesto spojenia „mohlo by byť“ sme v liste uviedli slovíčko „bude“ a to bolo vyhodnotené ako agresívne.
Zrejme opisujete situáciu spred pár rokov, keď vaša spoločnosť Intrum dostala 25-tisícovú pokutu za použitie agresivity. Klientom vtedy nezasielala jeden, ale dva listy, pričom v prvom na nich vytvorila nátlak a v druhom ich vyzývala na úhradu dlhu pod hrozbou, že im súd prikáže zaplatiť spomínané trovy konania.
V prvom rade chcem uviesť, že išlo o sankciu uloženú na prelome rokov 2017 a 2018, čiže krátko po tom, ako NBS vstúpila do regulačných pravidiel. Okamžite po prvej kontrole, počas ktorej nám NBS vyčítala niektoré praktiky, sme ich zastavili.
Takže ste ustúpili?
Pristúpili sme k zavedeniu formulácie „ak budeme ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.